Som smutný, keď počúvam všetky tie reči našich popredných predstaviteľov, v akom stave sa nachádza naša ekonomika. Predsa sa vedelo, ako je rozkradnutá naša republika a tí, ktorí boli v parlamente v opozícii, mali dostatok času sa pripraviť na to, že ak dôjde k politickej zmene, prebudí sa systém, ktorý toto zapríčinil. Je skutočnosť, že od roku 1994 klesajúca tendencia obratov v obchodoch už naznačovala, že niečo v tomto štáte nie je v poriadku. Stále hľadám príčinu, ako mohli prosperujúce firmy dôjsť ku krachu, resp. k nesolventnosti. Zoberme si obyčajný prípad kúpy a predaja. Pokiaľ ide o priamy predaj v hotovosti, tu nie je problém, pretože kupujúci to musí ihneď uhradiť. Horšie je to však v prípade predaja na faktúru, ale najmä ak ide o platiča dane z pridanej hodnoty. Predávajúci vystaví faktúru kupujúcemu s termínom úhrady. Ak ju kupujúci nezaplatí do stanoveného termínu, musí túto daň zaplatiť predávajúci, čím vlastne dochádza k smiešnej situácii, že predávajúci je sponzorom, bankárom kupujúceho, teda nielenže mu tovar daroval na bezplatné užívanie, ale odvedie za neho ešte aj daň, ktorú by mal v skutočnosti zaplatiť on. Dospel som k záveru, že mnoho malých, ba aj stredných firiem došlo práve týmto spôsobom k nesolventnosti, resp. ku krachu, pretože malé firmy si hľadali veľkých odberateľov, o ktorých boli presvedčení, že im to všetko uhradia, hoci aj po lehote splatnosti. A zrazu sa ukázalo, že veľké firmy sú vytunelované a ak majú záväzky, tak sa týkajú alebo bánk, alebo podobných firiem. Tie majú prednosť pri plnení svojich pohľadávok. Až po nich prichádzajú menšie firmy. Tieto však môžu byť uspokojené po roku až dvoch. Medzitým však svoju činnosť možno skončia, pretože nebudú mať dostatok financií, aby mohli sponzorovať veľké firmy, resp. banky im neboli ochotné požičať peniaze na preklenutie nepriaznivého stavu. Podľa môjho názoru takýmto spôsobom neplatenia sa obohacovali veľké firmy a tak zničili malé a stredné podniky. A práve na tieto firmy by sa mali zamerať daňové kontroly a pani ministerka financií by sa mala zaoberať aj tým, kto by mal platiť DPH skôr, ten, kto predáva, alebo kto kupuje. Na celom svete je predsa samozrejmosťou, že daň platí ten, kto kupuje. Podľa mňa by sa mal zaviesť systém okamžitého odvodu dane (DPH) pri predaji u všetkých platičov, a to do piatich dní nasledujúceho mesiaca. Zrušiť rozdiel medzi DPH, a to jednotným spôsobom tak, aby sa bez rozdielu každý podnikateľ stal platičom DPH. Dúfam, že terajšia koalícia sa bude držať hesla Hlasu ľudu - hlas boží. A viac sa bude pýtať obyčajných ľudí, malých a stredných podnikateľov, ktorých sa to najviac týka, pretože teoretická ekonomika ešte nikdy neurobila zázraky, iba určovala smer, kadiaľ by sa mal štát uberať. Ak tak neurobí, tak skutočne nastala iba výmena pri korytách. A to sme nechceli.

ARPÁD CSONTOS, Humenné