V Bratislave vtedy 25. apríla 1965 lialo ako z krhle. Štadión na Tehelnom poli praskal vo švíkoch. Československí obhajcovia futbalového striebra z čílskych majstrovstiev sveta hrali o postup na anglický šampionát 1966. Proti Portugalsku, ktoré malo síce slávnu Benficu Lisabon, na MS však napodiv nikdy neštartovalo.

Futbalisti iba rozohrávali taktickú partiu, slávny Eusébio si chodil po lopty na vlastnú polovicu ihriska. V jednej chvíli prvej dvadsaťminútovky sa rozhodol inak, proti logike. Namiesto prihrávky sa pustil do päťdesiatmetrového sóla. Vyhol sa Weissovi, Popluhár ho iba trochu vytlačil z uhla. Dobre stavaný útočník s pleťou farby mliečnej čokolády s hustými kučeravými vlasmi zahral druhý raz geniálne, tiež proti logike. Vystrelil hore k bližšej žrdi. Schrojfov ekvilibristický zákrok bol márny. Mnohí vinili za gól práve jeho, „Gumár“, najlepší brankár MS 1962, prisahal, že proti takej rafinovanej strele nemá brankár šancu.

Eusébia da Silvu Ferreiru, ktorý sa dnes dožíva šesťdesiatin, si našinec pamätá zoči-voči predovšetkým z tejto situácie. Jeho najväčšie chvíle však prišli o rok potom. Československo sa do Anglicka neprebojovalo. Portugalsko áno. Stalo sa bronzovým čiernym koňom šampionátu a Eusébio jeho kráľom.

Cez Brazíliu

Portugalci sa stretli v skupine so svojím juhoamerickým, rovnakou rečou hovoriacim, no futbalovo omnoho slávnejším bratom - Brazíliou. Pelé odkrivkal so zranením, „európsky Pelé“, čo nie je celkom presné, lebo Eusébio sa narodil v juhovýchodafrickom Mozambiku, jeho hlavnom meste Laurenco Marques (dnešné Maputo) 25. januára 1942, oslnil. Dal dva góly, Portugalsko vyhralo 3:1.

Najpovestnejší Eusébiov zápas prišiel vo štvrťfinále v súboji s úplne neznámou Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, ktorá prešla ďalej cez Taliansko. Aby nebolo prekvapení dosť, čiperní Ázijčania viedli v 25. minúte 3:0, keď prevzal žezlo nad vývojom Eusébio. Sólovým únikom a strelou do šibenice vzkriesil nádeje potomkov krajiny slávnych moreplavcov. Zopakoval to ešte raz, dvakrát ho súperi v jasnej šanci faulovali. Sám premenil pokutové kopy. „Neznámi futbalisti z Ďalekého východu otriasli svetom. V okamihu svojej vychádzajúcej slávy však zabudli na jedno - ako ustrážiť čierneho démona s ohňom v srdci a obrovskou silou v kopačkách. Zabudli na Eusébia,“ rozplýval sa denník Sunday Express.

V semifinále vyčlenili Angličania na „čiernu perlu z Mozambiku“ povestného „zlého muža“ Nobbyho Stilesa, ktorý ho na prekvapenie čisto ustrážil. V boji o tretie miesto dal potom Eusébio Jašinovi v bráne ZSSR rozhodujúci jediný gól stretnutia a s deviatimi gólmi z piatich zápasov sa stal kráľom strelcov MS.

Spätý s Benficou

Mozambik bol v čase Eusébiových futbalových začiatkov ešte portugalskou kolóniou a zásobárňou talentov. Pani Ferreirová, ktorá vychovala štyroch synov, bola ale rezolútne proti. Najmladšiemu Eusébiovi zomrel otec, keď mal päť rokov. Funkcionári Benficy išli teda za svojím cieľom cez sedemnásťročného chlapca. Jeho prosbám mama neodolala.

Benficu trénoval maďarský rodák Béla Gutmann. Najskôr osvedčil cit skutočného diplomata. Eusébiov mozambický klub Sporting bol spriaznený so svojím lisabonským menovcom, najväčším rivalom Benficy. Tréner teda novú akvizíciu schoval na juh Portugalska do Algarve. Mládenec bol sklamaný. Po siedmich mesiacoch ťahaníc sa lisabonskí kohúti dohodli. Na prvý Eusébiov tréning Benficy prišlo desaťtisíc divákov.

Gutmann Eusébia schovával ďalej. Vedel, čo robí, talent ešte nedozrel. Vytiahol ho v pravý čas v roku 1961. V priateľskom stretnutí s Pelého Santosom dal v Paríži úplny nováčik Gilmarovi tri góly. O niekoľko mesiacov neskôr vyhrala Benfica vo finále Európskeho pohára majstrov (dnešná Liga majstrov) nad Barcelonou 3:2 a prebrala štafetu z rúk päťnásobného víťaza (dovtedy jediného) súťaže - Realu Madrid.

Zdolal Real Madrid

Finále EPM v roku 1962 považujú dodnes za najlepší zápas slávnej histórie najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže vôbec. Real vyniesol tromfy na začiatku. Puskás ľavačkou dva razy zavesil. Portugalčania vyrovnali, aby maďarský ostrostrelec v bielom madridskom drese skóroval tretí raz. Lisabončan Coluna vyrovnal. Záver úplne patril Eusébiovi. Najskôr bezpečne premenil pokutový kop, potom prudkým halfvolejom spečatil druhý triumf Benficy. „Real hral famózne, Puskás bol neudržateľný, ale Madrid nemal muža veľkej chvíle. Nemal Eusébia. Zdolal nás futbalista, ktorému bude patriť Európa,“ prorokoval vplyvný madridský denník El País.

Za najlepšieho futbalistu starého kontinentu vyhlásili Eusébia v roku 1965, v tom roku, keď dal v Bratislave Schrojfovi jediný gól, ktorý rozhodol o postupe Portugalčanov na ich doteraz najslávnejšie majstrovstvá sveta.

Eusébio dal po skončení činnosti prednosť funkcionárskej pred trénerskou dráhou. Ako oficiálny športový vyslanec portugalskej reprezentácie a Benficy Lisabon sa podstatnou mierou pričinil, že krajine pridelili majstrovstvá Európy 2004. Dnes je v Porte ústrednou postavou ich žrebovania.