Stretnutie v Portugalsku malo všetky znaky boja slabšieho so silnejším, aj s na pohľad nepekným bránením, pri ktorom účel svätí prostriedky. V oveľa väčšej miere ako v Bratislave (0:3) k hernej hodnote prispeli naši. Portugalsko bolo favoritom, my sme nechceli dostať gól. Do polčasu, napriek ohromnému tlaku, si gólovo nepíplo, aj vďaka skvelému Königovi. Po zmene strán dalo gól po geniálnej akcii, ktorá charakterizuje, ako veľký nachytá malého na hruškách. Len čo Portugalci získali loptu, priestor a prečíslenie, bleskovo prišla naša kvalifikačná smrť. Zlomový moment nevyburcoval Portugalcov k poisťovaciemu gólu, udržiavali si tri body za víťazstvo 1:0, lebo vedeli, že Slováci tentoraz nie sú žiadne béčko, aspoň v defenzíve. Obdivuhodne sledovali toto futbalové divadlo diváci. Kým bolo 0:0 a videli, že domáci idú na maximum, potleskom oceňovali ich snahu. Hneď ako viedli 1:0 a Rui Costa zahral ležérne, ozval sa piskot. Profesionál sa nesprával profesionálne. Naši prešli veľkou školou. Skvostom stretnutia bol rozhodca Larsen, ktorý "hral" a nekazil hru, nekúskoval, citlivo vnímal, čo je dovolené, čo je simulované. Zápas bol školou aj pre rozhodcov, ale aj funkcionárov! Len čo sa rozbehol portugalský technický motor, núkal sa na jazyk titul filmu Páni sa zabávajú. Páni futbalisti sa zabávali a bavili publikum. Ľahkosť, s akou to vo veľkej rýchlosti robili, doviedla Stana Vargu ku konštatovaniu, že ak to Figo dokáže aj po zabehnutí 25 kilometrov v príprave, čo musí urobiť on, dá mu všetky peniaze, čo vo futbale zarobil. Aj toto je dôvod na zamyslenie a poučenie sa.
JÁN MIKULA
