Odborári sú tvoriví. Pre program ozdravenia vymysleli "lepší" názov. Predstavenstvo Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) pomenovalo vládnu stratégiu urýchlenia reforiem ako program ožobračovania širokých vrstiev občanov. Nemať kalendár, človek by myslel, že nekončí deviate, ale ktorési z prvých desaťročí. Predposledných štyridsať rokov sa odvaha odborov prejavila pravidelne pri organizovaní socialistického súťaženia, ďalších päť sa odborári hľadali. Teraz odboroví bossovia odmietajú niesť zodpovednosť za dodržanie sociálneho mieru. Človek potom nevie, či sociálny mier za posledných päť rokov bol výsledkom náhody, alebo systematickej práce, lebo teraz sú odborári "...odhodlaní razantne obhajovať práva občanov pri využití všetkých foriem odborárskeho boja". Proti klientelistickej privatizácii a zadlžovaniu zrejme využili odborári len niektoré delikátne formy boja, lebo bojisko ostalo nepoškvrnené. Zdražovanie všetkého je daňou za posledné roky hospodárenia štátu. Pravdepodobne ani vláda nepredpokladala, že občania vyjdú do ulíc prejaviť nadšenie nad programom ozdravenia. Ak hospodárstvo potrebuje zásadnú a radikálnu reformu, potom je to dôkaz o spoluúčasti všetkých, teda aj odborárov na súčasnom stave. Ak sa podpora nedostane vláde, ktorá má odvahu nevydávať sociálnu demagógiu za sociálnu politiku, potom je zničená nielen hospodárska klíma, ale aj morálka.
Najvyšší odborový predák Ivan Saktor obvinil vládu z neschopnosti včas prijímať systémové opatrenia na oživenie hospodárstva. Má pravdu iba v tom, že mohli prísť skôr. V demokracii sa niektoré rozhodnutia rodia neľahko a dlho a v demokracii možno o všetkom aj diskutovať, aj všetko spochybňovať. V demokracii možno naozaj všetko, nevedno však, prečo sa mnohí často uchyľujú k táraniu. Odborári sú presvedčení, že keby sa dovozná prirážka uplatnila skôr, nemuseli byť teraz opatrenia také tvrdé. "Nie je to vec odborov, ale vlády, že nemala na to odvahu. Už pred piatimi mesiacmi som povedal, že vláda je bezprostredne pod diktátom medzinárodných organizácií," citoval denník Práca prezidenta KOZ I. Saktora. Odborový boss nemusí vedieť všetko a rovnako nemusí o všetkom hovoriť.
Je dobré, že vlády a odbory sa nemajú radi, lebo keby sa mali, bol by tu zasa socializmus. Odbory a vlády by sa však mohli rešpektovať, lebo v konečnom dôsledku majú ministri i predáci spoločných voličov.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL.)
