"Ahoj, Nataša!" kričí za našou skupinkou mládenec vykukujúci spoza kožených búnd husto navešaných pred malým obchodíkom. V centre Alanye, prímorskej turistickej metropoly Turecka, sú takých obchodíkov plné ulice, o bazáre ani nehovoriac. Nevšímame si dotieravý tón "Nataše" a očami kĺžeme po lákavom koženom tovare. Jediná otázka na cenu takmer vždy stačí na to, aby sa turisti, koľkokrát aj dobrovoľne, chytili do pasce mládencov zbehlých vo vábení zákazníkov. Mladých mužov si tu obchodníci najímajú špeciálne na ono pouličné turistické divadielko orientálneho handlovania o tovar. Nemať zmysel pre tento komerčný rituál, to je pre tunajších obchodníkov urážka. Turista, ktorý sa rozhodne ísť na turecký bazár, by s tým mal počítať. "Ja nie som miestny. Som z Azerbajdžanu," vyklopí po rusky mládenec uprostred obchodníckeho rituálu s koženou bundou. Z handliara sa vykľuje nezamestnaný mladík z ďalekého azerbajdžanského mesta Sumgait. Celú našu skupinku pozýva k stolíku s kreslami a ponúka čaj a džús. "V Azerbajdžane mám ženu a dieťa. Ale tam sa nedá ani nájsť zamestnanie, nieto ešte zarobiť, preto od apríla do októbra pracujem tu v Turecku," vysvetľuje medzi rečou, kým poniektorí z nás idú z bundy do bundy, vykrúcajú sa pred zrkadlom a maturujú z cenotvorby. Mladík vzápätí odbieha kamsi do útrob obchodíka, aby si "akože" odsúhlasil u majiteľa cenu o dobrú tretinu spustenú z pôvodnej. To, že prvá cena pre turistu je na začiatku prinajmenšom o rovnakú tretinu nadsadená, je samozrejmé. Cudzincov obsluhujúcich v obchodoch či reštauráciách je tu navidomoči dosť. Mnohí pracujú v Turecku aj načierno. Niežeby miestne úrady nechceli dávať prišelcom pracovné povolenie, ale predsa len vraj pri jeho vybavovaní robia drahoty.

Do neskorej noci sa túlame po centre Alanye. Uličky sú zaľudnené turistami, ale nie preplnené. V obchodíkoch a kaviarničkách nie je problémom dorozumieť sa po anglicky a platiť v dolároch. Mnohé predajničky ešte aj po polnoci svietia do tmy, ponúkajú všelijaký tovar a majiteľmi najatí mládenci utierajú prach na povykladaných antických imitáciách. Podaktoré obchodíky sa do rána ani nezavrú - kto by na pár hodín odkladal a potom zas vykladal na stojany a police to množstvo tovaru a čačiek-mačiek. Strážnik si pri regáloch jednoducho rozloží dve stoličky, ľahne si na ne a striedavo drieme a precitá, až kým sa nerozvidnie. (ru)