Súhlas juhoslovanskej vlády a srbského parlamentu s návrhom mierového plánu medzinárodného spoločenstva znamená prelom a je prvým krokom k mieru. Diplomati pripúšťajú, že vojna v Juhoslávii sa môže skončiť v najbližších dňoch. Slovenské mininisterstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti považuje za najdôležitejšie zakomponovanie medzinárodného mierového plánu do rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ukončenie všetkých bojových operácií a vytvorenie podmienok na bezpečný a slobodný návrat utečencov do Kosova. S otázkou, ako hodnotia diplomatický prelom v rokovaniach o juhoslovanskej kríze sme oslovili aj niektorých predstaviteľov slovenského politického a kultúrneho života.
JURAJ ŠVEC, člen zahraničného výboru parlamentu za SDK-DU: "Túto dohodu som privítal. Viackrát som povedal, že celá záležitosť by sa mala doriešiť pri rokovacom stole a že násilie, ktoré sa pácha na obyvateľoch tohto regiónu, sa raz skončí. Je evidentné, že aktivita NATO bola úspešná a tlak NATO priniesol svoje ovocie. Namieste je však určitý optimistický skepticizmus, pretože najsledujúce rokovania musia byť konzekventné a dotiahnuté do konca. Juhoslovanský prezident Miloševič sa totiž ukázal ako nespoľahlivý partner. Podpísal priveľa mierových dohôd, ktoré sa nakoniec nedodržali. Návrat k rokovaniu je významný aj preto, že pravdepodobne nebude potrebné pristúpiť k pozemnej operácii NATO a to je veľmi dobré. Akýkoľvek zásah pozemných vojsk by mohol destabilizovať situáciu v Európe."
PETER MURÁNSKY, poslanec SDK-KDH: "Zatiaľ som k prijatiu podmienok medzinárodného spoločenstva zo strany Miloševiča zdržanlivý. Ide o to, aby sa neopakovalo niečo podobné ako v Iraku. Juhoslovanská kríza nemusí byť totiž úplne vyriešená. Zásadná pomoc pri rekonštrukcii Juhoslávie a aj vstup jednotiek do Kosova by sa mali uskutočniť až po rekonštrukcii mocenského vplyvu v Srbsku. Miloševič by mal odstúpiť a do volieb by mala vzniknúť dočasná vláda. Ak by v Srbsku ďalej pokračoval Miloševičov režim, tak to by mohlo byť pre kosovských Albáncov pohnútkou na samostatnosť Kosova. Dôležité teda je, aby nedošlo k zmene hraníc Juhoslávie."
ANNA MALÍKOVÁ, prvá podpredsedníčka SNS: "Rozhodnutie Belehradu ma neprekvapilo, pretože už počas náletov NATO boli signály, že chcú rokovať. Neprekvapilo ma ani stanovisko predstaviteľov NATO, ktorí trvajú na ultimatívnych požiadavkách. Jednoznačne ústretové signály od začiatku konfliktu vysiela jedine Belehrad a na svojich požiadavkách ultimatívne trvá NATO. Treba si položiť otázku, akú dohodu chce NATO, lebo už zo zmyslu slova vyplýva, že sa musia dohodnúť. To sa nedá vtedy, ak NATO trvá na presadení len svojich požiadaviek."
PAVEL HRÚZ, spisovateľ: "Nemyslím si, že to bude nejaký prelom v diplomatických rokovaniach a ani prvý krok k mieru. Naozaj od toho veľa neočakávam. Rokovania v Rambouillet boli predsa podstatne ďalej a ani vtedy Miloševič pripravenú dohodu nepodpísal. Táto iniciatíva je oveľa slabšia a Miloševičovi neverím." (sp, puk)
