Keď sa neworleanský bluesman Chris Thomas King postavil pred filmovú kameru, režiséri a scenáristi sa začali smiať ako kone. Pocítil sklamanie, veď na úlohu černošského bluesmana vo filme Ó, Braček, kde si? sa pripravoval niekoľko mesiacov. „Čo som urobil zle?“ opýtal sa Joela a Ethana Coenovcov. Bratia, autori filmov Fargo, Big Lebowski alebo Barton Fink, mu vzdali kompliment, smiať sa však neprestali.

O niekoľko mesiacov zistili, že soundtrack k Bračekovi, v ktorom má prsty aj King, film predstihol. Dvadsiateho piateho januára odštartuje v americkom meste Lexington v štáte Kentucky turné Down By The Mountain. Vystúpia na ňom hudobníci, ktorí nahrali hudbu k Bračekovi - filmu, čo zviditeľnil americkú tradičnú hudbu.

Film hovorí o ceste troch utekajúcich väzňov pred podivnou spravodlivosťou, ale je zároveň aj prehliadkou ľudovej hudby od černošského blues až po vidiecku country, štýlov, z ktorých vznikla súčasná populárna hudba.

Coenovci chceli na soundtracku zarobiť peniaze na propagáciu filmu. Nenapadlo im, že sa stane najpredávanejšou country nahrávkou roka. „Keď sme dávali dohromady hudbu k scénam, mysleli sme, že pre film získame viac peňazí. Teraz to vyzerá, že sme urobili veľké video k soundtracku,“ povedal pre Reuters Ethan Coen. Nechali sa inšpirovať úspechom filmu Buena Vista Social Club, ktorý zviditeľnil kubánsku ľudovú hudbu po celom svete. „Od ich hudby je k našim pesničkám iba kúsok.“

V obchodoch po Spojených štátoch sa okamžite zvýšil predaj klasických bluesových albumov. V samotnom filme sa objavuje stará legenda spájajúca sa s osobou Roberta Johnsona. Ten údajne zapredal svoju dušu diablovi len preto, že chcel každého ohúriť svojou hrou na gitare. Autori filmu ale túto úlohu pridelili ďalšiemu bluesmanovi z tej doby - Tommymu Johnsonovi. Tommyho v Bračekovi vyzdvihnú na križovatke traja väzni. Ocitá sa spolu s nimi v nahrávacom štúdiu a spieva do zvláštnej plechovky, z ktorej sa vykľuje raná verzia mikrofónu.

Ústredným hitom je Man of Constant Sorrow, tradičná pieseň spájajúca blues, hilbilly a gospel. Bratia Coenovci, milujúci tradičnú americkú hudbu, po prvýkrát pieseň počuli v podaní prevareného folkového tria Peter, Paul and Mary a pamätajú si aj jej verziu, ktorú nahral Bob Dylan na prvý album z roku 1962. Ale nikdy nebola výrazná tak ako dnes. Autor piesne je neznámy, ale historici sa zhodujú, že pochádza asi z dvadsiatych rokov, z čias Tommyho a Roberta Johnsona. „Je to ľudová hudba, je v tom Dylan, a to pomohlo predať tento soundtrack. Je v našich génoch,“ rozmýšľa Joel. „Ľudia, ktorí si ten album kúpili, sú ale novými poslucháčmi,“ dodáva Ethan.

King práve vydal disk Legend of Tommy Johnson - poctu bluesmanovi, ktorý spolu s Charlie Pattonom získal obdiv za brilantné gitarové hranie a spev, ale aj za schopnosť vypiť akýkoľvek alkohol.