Keď mal niekto v šesťdesiatych rokoch sedemnásteho storočia na severovýchodnom Slovensku vážny zdravotný problém, pýtal sa jedine k Jánovi Patersoniovi Hainovi. Jeho službami nepohrdol ani samotný prešovský mestský lekár Schönlein, ktorý viedol márny boj s hlístami jedného pacienta. Čo Schönlein nezvládol, vyriešil Hain jediným šmahom svojho špeciálneho klystíru. Tento zázračný lekár sa vynoril nevedno odkiaľ, prudko zažiaril a stratil sa nevedno kam. Vie sa iba toľko, že prišiel odkiaľsi z Pruska a že študoval v Toruni. Od roku 1661 si v Kežmarku usilovne budoval povesť lekára, ktorý "zbičoval choroby" a ktorému ani "pitvy, ani olovená farba mŕtvol" neuškodili. S takouto výbavou veľmi rýchlo vyletel na lekársky Olymp a pohodlne sa tam uvelebil. Prijímal návštevy urodzených pacientov z ďalekých miest a "žil neporušene povesť muža". Odolal totiž aj lákavo-morbídnej ponuke sedmohradského kniežaťa Michala Apafiho vyrobiť jed na otrávenie jeho úhlavného nepriateľa. Z Kežmarku sa Hain presunul do Prešova, kde pôsobil ako lekár veľkého formátu niekoľko rokov. Svoju výnimočnosť potvrdzoval aj chirurgickými zákrokmi, v tej dobe ocajchovanými za podradnú záležitosť a uskutočňovanými iba felčiarmi. Ako správny fyzikus svojej doby aj Hain skĺzol do lákavého bludiska nevedeckých názorov a presvedčení. O tom, že ani materiálne radovánky neboli takejto kapacite cudzie, svedčí jeho neochvejná viera v rastlinné zlato, produkované viničom. Nie je ťažké si predstaviť Haina s rozkošou chlípajúceho sladučké tokajské víno a opájajúceho sa omamnými predstavami veľkých hrúd rýdzeho zlata vyprešovaných z jeho zlatožltých bobúľ. Svojho času Jánovi Patersoniovi Hainovi vykĺzlo z úst aj rezolútne "niet žiadnej pochybnosti, že existujú draci". V týchto "dračích" teóriách sa s ním bahnili desiatky ďalších vedeckých kapacít, pretože hojné nálezy kostí im neznámeho medveďa jaskynného považovali unisono za dračie. Asi by sme to na Jána Patersonia nemali prezrádzať, ale do jedného čísla učených publikácií akademie Leopoldiny prispel správou o plode, ktorý pred pôrodom vystrčil hlavu z maternice, vykríkol a potom sa zase stiahol naspäť. Rozkošné je aj tvrdenie, že pri hypochondrii sú všetky sekréty čierne, semeno pri ejakulácii nevynímajúc. Hainova vedecká činnosť bola skutočne pestrá. Počas tých niekoľkých rokov, z ktorých nám po sebe zanechal nejaké správy, stihol ešte vyvrátiť starú teóriu o "uhorských nemocniciach", hrdo hlásajúcu, že niektoré choroby môžete dostať jedine v Uhorsku, venoval sa farmakologickým problémom, skonštruoval pre Prešovské mestské observatórium ďalekohľad a ako prvý v Uhorsku zostrojil mikroskop.

BRANISLAV CHOVAN