Sidney Poitier vo filme Lilies of the Field.
FOTO - ČTK
Vysokoškoláčka sa vracia domov z prázdninového výletu na Havaj a má dve správy: po prvé - bláznivo sa zamilovala, a po druhé - toho muža si chce okamžite vziať. Rodičia sú prekvapení, ale vravia si: „Len nech je šťastná. “ Dcérin vyvolený je, napokon, uznávaným lekárom so skvelými školami. Šok príde v momente, keď sa otvoria dvere a vojde krásny, mladý, jemný, dokonale vystupujúci a úplne čierny Sidney Poitier.
Otec mladej ženy, šéfredaktor významných novín, aj matka, majiteľka renomovanej galérie, sa vždy považovali za liberálov a dcéru učili posudzovať ľudí iba podľa toho, akí sú, nie podľa farby kože. Ale aj tak ich zoči-voči zmiešanému zväzku ich potomka spočiatku ovládnu dva pocity: zdesenie a odpor. Príbeh sa odohral v roku 1967 v San Franciscu v predstavách hollywoodskych scenáristov. Hádaj, kto príde na večeru považujú historici americkej kinematografie dodnes za prelomový film šesťdesiatych rokov.
Ide totiž zrejme o prvé dielo, v ktorom čierny herec hrá na plátne úplne inú rolu než „lenivého negra od Mississippi“, pospevujúceho od rána do noci svoje bluesové tóny, sluhu či desperáta - ako pred kamerou vystupoval ešte napríklad taký Louis Armstrong. Poitierov John Prentis je sebavedomým a úspešným príslušníkom vyššej strednej vrstvy, ktorý pre seba žiada rovnaké práva ako každý iný Američan.
Akadémia filmových umení a vied ohlásila, že čestného Oscara tento rok udelí Sidneymu Poitierovi. Oscary sa budú tento rok - 24. marca - odovzdávať sedemdesiaty štvrtý raz. Poitier, tiež sedemdesiatštyriročný, získa Oscara „za svoje mimoriadne herecké pôsobenie, jedinečné vystupovanie na filmovom plátne, dôstojnosť, inteligenciu a štýl, ktorými vo svete reprezentoval filmový priemysel“, povedal prezident akadémie Frank Pierson.
Sidney Poitier pochádza z Cat Islandu na Bahamách. Prvého Oscara získal v roku 1963 za Lilies of the Field (Ľalie v poli). Za túto rolu mladého baptistu, ktorý na osamelej farme na americkom juhu zriadi pre päť rádových sestričiek kostol, mu udelili aj Strieborného leva na Berlinale. Predtým ho nominovali na Oscara za rolu väzňa Noaha Cullena vo filmovej dráme Útek v reťaziach (1958).
Bol prvým afroamerickým hercom, ktorý sa stal v Hollywoode hviezdou. Jeho úspech významne prispel k vyššiemu sebavedomiu čiernych filmárov, ktorí potom v sedemdesiatych rokoch tvorili takzvané Black Cinema. A v roku šesťdesiatsedem zožal veľký úspech ako potenciálny zať Spencera Tracyho a Catherine Hepburnovej v spomínanej komédii Stanleyho Kramera Hádaj, kto príde na večeru.
Ale skutočne pevné miesto v hollywoodskych dejinách si vydobyl - tiež v roku 1967 - postavou policajta Virgila Tibbsa, ktorý musí mať vedľa seba obmedzeného južanského šerifa. Energického policajta vystupujúceho proti akejkoľvek diskriminácii slovom aj činom hral potom Poitier ešte niekoľkokrát: v sedemdesiatom vo filme They Call Me Mr. Tibbs a o rok neskôr vo filme Organizácia. A v pamätnom roku 1967 dojal Američanov vo filme Pánu učiteľovi z lásky - o divokých bielych výrastkoch, ktorých si získa mladý učiteľ černoch.
Za päťdesiatročnú kariéru - začínal na jednej zo scén na newyorskej Broadway - poznačil svojím vyžarovaním viac než štyridsať filmov. V roku 1996 hral Poitier juhoafrického bojovníka za slobodu v americkom televíznom filme Mandela and de Klerk. O rok neskôr stál znovu pred kamerou ako agent FBI v remaku špionážneho thrilleru Šakal v réžii Michaela Caton-Jonesa. Americký filmový inštitút (AFI) mu udelil už v roku 1992 Life Achievement Award, cenu za celoživotné dielo. (puk)
