Himalájsky región Kašmír je jasným príkladom novodobých ohnísk napätia, kde vo väčšine žije iné etnikum, ako v materskej krajine. India aj Pakistan majú rozdielny názor na jeho usporiadanie a Kašmír je živnou pôdou pre moslimských separatistov, ktorí dodnes pričlenenie k Indii považujú za historickú krivdu. To, čo sa teraz už na oboch stranách hranice v Kašmíre deje, nie je nič iné, ako vystupňovanie stavu, ktorý tu trvá prakticky od roku 1949. Moslimskí povstalci tu odvtedy operujú a ich zápas za nezávislý Kašmír si vyžiadal podľa oficiálnych zdrojov 25 000 a podľa povstaleckých až 60 000 obetí. Naí Dillí vždy tvrdilo, že Islamabád je naklonený povstalcom. Na počiatku terajšieho konfliktu bolo obvinenie Indie, že "votrelci", ako ich indickí predstavitelia nazývajú, prešli z Pakistanu za výdatnej podpory tamojšej armády do Indie a tam sa opevnili vysoko v horách. India teda začala hovoriť o agresii a porušení svojej územnej celistvosti. Od 9. mája si strany cez demarkačnú líniu vymieňajú delostreleckú paľbu a už týždeň India do bojov zapája aj vzdušné sily, tvrdiac, že operuje len na svojom území. S tým však nesúhlasí Pakistan, aj on začal hovoriť o porušovaní svojej hranice. Samotní povstalci napojenie na vládu v Islamabáde popierajú, i keď priznávajú, že v ich radoch bojujú pakistanskí dobrovoľníci a majú úzke kontakty s pakistanskými islamskými organizáciami. No vojenskí experti tvrdia, že bez pomoci pakistanskej rozviedky by povstalci hranicu do Indie prejsť nedokázali.
Konflikt naberá stále väčšie obrátky a k mierovým vyjednávaniam, s ktorými obe strany v princípe súhlasili, stále nedochádza. Návrh indického premiéra Atala Bihárího Vádžpejího umožniť povstalcom slobodný odchod, sa stretol s nepochopením u indickej opozície, ktorá by si ich radšej ponechala v Indii ako rukojemníkov, kým sa Islamabád nepodpíše pod širšie mierové záruky. Táto alternatíva je neprijateľná aj pre Pakistan, na vládu ktorého mnohí zasa tlačia, aby vôbec nevyjednávala s Indiou a od moslimských povstalcov by sa mala radšej dôrazne dištancovať.
Mnohí analytici sa zhodujú na tom, že historická rivalita v Kašmíre tentoraz poslúžila vnútropolitickým cieľom vlád v oboch krajinách, ktoré obe mali dôvod konfrontáciu rozdúchať. Konflikt odpúta aspoň načas pozornosť pakistanskej verejnosti od ekonomických problémov a navyše možno budú do neho zapojení medzinárodní sprostredkovatelia, čo India doposiaľ odmietala, prípadne by sa kašmírsky problém mohol doviesť až k referendu. Na druhej strane tvrdosť, s ktorou teraz Vádžpejí vyrukoval proti Pakistanu, bola adresovaná predovšetkým indickým voličom, ktorí budú na jeseň rozhodovať o jeho znovuzvolení.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
