
Viliam Klimáček (1958) v roku 1985 založil spolu s Ivanom Mizerom a Zuzanou Benešovou Divadlo GUnaGU. Je autorom veľkej väčšiny jeho hier, v ktorých často účinkuje a neraz ich i režíruje. Jeho dramatizácia Jesenského Demokratov sa štyri roky hrala v SND, je viacnásobným laureátom Ceny Alfreda Radoka za pôvodné divadelné texty i víťazom slovenskej súťaže Dráma 2000. Vydal niekoľko kníh, za publikáciu GUnaGU Remix získal Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. Napísal viacero rozhlasových hier a televízny sitcom Zborovňa, nedávno pripravil pre Slovenský rozhlas a Rádio Twist viacdielnu dramatizáciu Tolkienovho Pána prsteňov. Na snímke Viliam Klimáček na skúške staršej hry Bielikovci s Katarínou Mikulíkovou. FOTO - JOZEF UHLIARIK
Už tradične štyrmi premiérami uvedie bratislavské divadlo GUnaGU zajtra, v nedeľu, pondelok a utorok svoj v poradí tridsiaty piaty titul, ktorým je Lara, úspešná hra Viliama Klimáčka zo súťaže pôvodných textov Dráma 2001. Je to druhá premiéra v sedemnástej sezóne tohto neštátneho alternatívneho divadla, ktorého synonymom je práve jeho zakladateľ, autor, herec i režisér VILIAM KLIMÁČEK.
S Larou Croft, hrdinkou počítačovej hry Tomb Raider, sa začína ďalšia etapa vášho divadla, keď podzemný priestor v klube Čierny havran po desiatich rokoch opúšťate. Ako a prečo k tomu došlo?
„Miestna časť Bratislava Staré Mesto zreštaurovala dom na Františkánskom námestí 7 a jeden z priestorov nostalgicky pomenovali ako Divadlo u Rolanda. Pre zaujímavosť, v tom starom Rolandovi na Hlavnom námestí som v osemdesiatom druhom aj ja začal svoju divadelnícku dráhu. GUnaGU teda dostalo od Starého Mesta ponuku hrávať v tomto novom divadle, mohol som dokonca zasahovať aj do projektu, všeličo sa stavebne upravilo podľa mojich poznámok, takže som si to nové divadlo po roku a pol doslova vysedel na mieru. Dodnes je pre mňa pozitívnym kultúrnym šokom, že v tomto meste mysleli na nekomerčnú kultúru a poskytli nám novú sálu.“
Nie je vám ľúto za podzemím, za tým vaším undergroundom?
„Veď je to opäť podzemie, ale čistejšie, väčšie, má kapacitu osemdesiat miest a poriadnu vzduchotechniku. Budeme tu hrávať častejšie než doposiaľ - od pondelka do štvrtka. Vo februári začneme hrávať aj v nedeľu popoludní pre deti Modrý buldozér s Vanekom a Adamcom.“
Doterajší priestor určoval tesný kontakt účinkujúcich s publikom, herec tu na rozdiel od veľkého priestoru v takzvanom kukátkovom divadle nemôže nič zamaskovať. Ako je to vo vašom novom pôsobisku, môže si aj tu divák na herca takmer siahnuť alebo už to bude iné hranie?
„Na divákov v prvom rade dýchame ako doteraz. Divadlo tesného kontaktu a detailu ostalo.“
Hra Tomb Raider a prvá skutočná virtuálna osobnosť Lara Croft priviedli k počítačom aj dovtedajších nehráčov. Myslíte, že dotiahnete do divadla vďaka Lare aj ľudí, ktorí mu doteraz príliš neholdovali?
„Najlepšia reklama je divák, ktorý privedie kamarátov. Deje sa to stále, dokonca to narastá, takže aj vďaka tomu mávame plnú sálu, i keď naša propagácia je veľmi striedma. Lara je hra o mladých a pre mladých, je to typicky gunaguovská zmes čierneho humoru a vážnych vecí o internetovej generácii.“
Nakoľko ste sa držali príbehu virtuálnej Lary, archeologičky, špiónky, vášnivej motorkárky?
„Film s Angeline Jolieovou som nevidel a hru možno raz komusi cez plece. Lara ma zaujíma ako fenomén virtuálneho sveta, sveta, v ktorom môžeme komunikovať s kýmkoľvek a kedykoľvek mobilom či e-mailom, môžeme hovoriť dlhé hodiny na veľké vzdialenosti, pričom sa vlastne vôbec nepotrebujeme vidieť. A asi ani nechceme.“
Lara má rada hudbu U2. Brali ste na to ohľad?
„Slavo Solovic urobil skvelú komputerovú hudbu a Juraj Demovič zasa počítačovú grafiku a videoart, ktoré premietame z laptopu na scénu. Lara je hra o vzťahoch uprostred nových technológií, a preto je hraná práve s týmito technológiami aj na scéne.“
Svojím spôsobom je každá nová inscenácia istým míľnikom, niektorá viac, iná menej. Kam by ste zaradili toto predstavenie, ako by ste ho charakterizovali?
„Lara bude už navždy našou prvou premiérou v novom divadle, a to samo osebe je pre nás a našich priaznivcov veľká vec. Veď ako často sa na Slovensku otvára nové divadlo? Lara je aj mojím pokusom o divadlo tretieho tisícročia. Čosi nové sa vo svete začalo diať - nemyslím tým len hrozbu terorizmu - stále nedokážeme ten chaos v hodnotách pomenovať, ale treba sa o to pokúsiť. A keďže divadlu sedia emócie viac než racio, pomenúvame to formou štrnástich klipov. Komické sa strieda s tragickým, vizuálne s textovým a divák sa bude, verím tomu, na Lare baviť. Proste - směju se, abych neřval hrůzou.“
ALEXANDER BALOGH