Existujúca sociálna sieť a nové kompenzácie by mali napriek škrtaniu sociálnych výdavkov zabrániť tomu, aby sa chudobnejšie vrstvy obyvateľstva dostali do zúfalej situácie. Najviac však vládny plán ozdravenia ekonomiky doľahne na strednú vrstvu, ktorá bude musieť podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Barta znášať najväčšie percento zdraženia a škrtania bez akýchkoľvek úľav. Nádej pre ňu nepredstavuje ani blízka budúcnosť.
Zvyšovanie regulovaných cien a vyššia DPH zasiahnu rovnakou mierou všetky vrstvy obyvateľstva, ale mnohých občanov s nižším príjmom by mohli posunúť pod hranicu chudoby. Jana Burdová, riaditeľka tlačového oddelenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, však v tejto súvislosti upozornila, že "naďalej platia aktuálne sociálne zákony, ktorými v zmysle ústavy SR zabezpečuje štát minimálny životný štandard". V ich rámci sa štát rôznym spôsobom stará práve o tých, ktorí sú "na dne".
Oká sociálnej siete sa však rozširujú. Podľa rozhodnutia vlády sa má zobrať dvom skupinám obyvateľstva. V prvom prípade sa zmení poskytovanie dávok sociálnej pomoci občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Podľa informácií ministerstva práce ide najmä o ľudí bez práce, ktorí si ju ani nehľadajú a zároveň nemajú úspory, z ktorých by mali žiť. Doteraz dostávali polovicu zo životného minima, teda 1500 korún mesačne. V budúcnosti sa im bude vyplácať len 40 percent životného minima, čo by malo znamenať 1200 korún mesačne. Vzhľadom na infláciu súvisiacu aj s prijatými opatreniami sa však samotné životné minimum bude asi zvyšovať, preto nie je pravdepodobné, že by dávky výraznejšie klesli.
Okrem toho vláda rozhodla o razantnom znížení nemocenských dávok vyplácaných chorým. Jeho následky však pocíti výhradne stredná a vyššia vrstva. Práceneschopným sa počas prvých troch dní vypláca 75 percent ich čistého príjmu a počas zvyšku práceneschopnosti, ktorá môže trvať až jeden rok, 90 percent čistého príjmu. Existuje tu však háčik. Ak však príjmy chorého presahujú určitú maximálnu hranicu, vypláca sa mu nemocenská určená z tohto maxima, nie zo skutočného príjmu. Doteraz táto hranica predstavovala 350 korún denne, čo pri priemernom počte 21 pracovných dní mesačne znamenalo, že všetci pracujúci zarábajúci viac ako 7350 korún čistého mesačne dostávali rovnakú nemocenskú. Vláda znížila hranicu na 275 korún, takže pre každého zamestnanca s čistým platom vyšším ako 5775 korún mesačne bude práceneschopnosť výrazne stratová. Občan zarábajúci priemerný plat, ktorý by mal tento rok v hrubom vyjadrení prekročiť 11 000 korún, príde pri mesačnej práceneschopnosti o tri- až štyritisíc korún. Pri hrubom príjme nad 15 000 korún už bude strata predstavovať viac ako polovicu zárobku.
Najmä pre chudobných je určená jediná nová dávka - na bývanie - ktorá by podľa Jany Burdovej mala kompenzovať časť zvýšených životných nákladov spôsobených dereguláciou cien. Martin Barto okrem toho pripomenul, že sociálne najslabším vrstvám zarábajúcim do 7000 korún mesačne sa už tento rok mierne pomohlo znížením dane z príjmu.
Strednej vrstve však podľa analytika Slovenskej sporiteľne žiadne kompenzácie "nehrozia", aj keď pocíti reformy najtvrdšie. Predstavujú ju podľa neho v zásade občania zarábajúci medzi priemernou mzdou a jej dvojnásobkom. "Stredná vrstva to najviac zaplatí, pretože predsa len spotrebúva viac vecí z dovozu," povedal Barto. Tie budú zásluhou dovoznej prirážky drahšie. Tento efekt treba podľa neho pripočítať k všeobecnému zníženiu životnej úrovne spôsobenému dereguláciou cien a rastom daní, ktoré zasiahnu všetkých proporcionálne. "Strednej triede sa nikdy nič nekompenzovalo, ani sa kompenzovať nebude," dodal Barto.
Pre strednú triedu nepredstavujú veľkú úľavu ani pripravované zníženia daní. Od 1. januára budúceho roku má razantne klesnúť sadzba dane z príjmu právnických osôb zo súčasných 40 percent na dosiaľ neznámu úroveň, pri dani z príjmov fyzických osôb sa zvýšia odpočítateľné položky, takže pracujúci budú zo svojich platov v skutočnosti odvádzať menej daní a má sa znížiť horná sadzba DPH z 23 na 22 percent, takže zlacnie väčšina tovarov. Prvý krok nemá bezprostredný vplyv na strednú triedu, pretože je určený na stimuláciu hospodárstva a pomôže priamo iba veľkým akcionárom podnikov. Valorizácia odpočítateľných položiek sa má opäť robiť tak, aby z nej najväčší prospech mali chudobnejší. Iba zníženie DPH o jedno percento by sa mohlo pozitívne prejaviť na živote strednej vrstvy. Najlepšou správou pre týchto občanov je preto pravdepodobne postupné znižovanie dovoznej prirážky počas najbližších 18 mesiacov. (mb)
