Komentáre novinárov i verejne prezentované názory niektorých analytikov pripomínajú občanom, že v súčasnosti platia "balíčkom" aj "programom ozdravenia" za svoje rozhodnutie v roku 1994 zvoliť si vládu Vladimíra Mečiara. Uvedené názory sú pravdivé len čiastočne. Ako pripomínajú iní ekonómovia, dostať regulované ceny postupne na normálnu úroveň treba bez ohľadu na Mečiara. Jeho vina však spočíva v neustálom odkladaní týchto krokov, čo dnes kabinet núti k závratným skokom v cene plynu, elektriny i nájomného. Na druhej strane treba dodať, že keby ekonomika a štátny rozpočet neboli v takom zúfalom stave, nemusela by vláda ešte na rast regulovaných cien nakladať ďalšie dane a dovoznú prirážku. Nepochybný fakt, že účet za drahší benzín či chlieb by mohli ľudia oprávnene poslať do sídla HZDS, by však mal byť pre obyvateľov Slovenska zaujímavý len v jednom smere - keď budú najbližšie počúvať recepty Sergeja Kozlíka na riešenie súčasnej krízy. Vtedy by si mali spomenúť, že nebyť jeho a jeho straníckych priateľov, žiadna kríza by sa nekonala. Vo všetkom ostatnom už nastal čas na tvrdé hodnotenie krokov vlády súčasnej. Veľa papiera sa už popísalo oprávnenou kritikou pomalosti Dzurindovho kabinetu. Opäť však treba zdôrazniť, že dôležitejšie je myslieť na budúcnosť (no spomeňte si na súčasnú situáciu, keď vás bude najbližšie pokúšať vhodiť do volebnej urny lístok s nápisom SDĽ). Ak sa schválené opatrenia podarí okamžite presadiť do praxe a vláda sa začne systémovo a s maximálnou rýchlosťou venovať ozdraveniu bánk a podnikov, môžeme podľa niektorých analytikov začať v lete až na jeseň 2000 vidieť prvé známky oživenia. Znamená to, že aj v najlepšom prípade musia obyvatelia Slovenska čakať aspoň rok opäť raz vo viere, že bude lepšie. Čakať v atmosfére prudkého zníženia životnej úrovne (horšie bolo už len v roku 1991), politického napätia, krachov viacerých veľkých podnikov a zažívajúc všeobecnú "blbú" náladu. Za rohom čaká bývalý premiér, ktorý dúfa, že to praskne skôr, než sa objaví svetlo na konci tunela a všeobecné sklamanie mu umožní vrátiť sa k moci. Pred televíznymi kamerami sedí súčasný premiér a prosí občanov a odbory, aby mu ten rok verili, aj keď budú šliapať bosí a otrhaní tunelom bez svetla. Občanom, ktorí sa boja návratu pána z Trenčianskych Teplíc a chcú svoje deti vidieť ako pyšných a bohatých obyvateľov západnej Európy, nezostáva nič iné, než napriek výhradám veriť Dzurindovmu kabinetu. Pretože tá viera je ópium, ktoré budú počas pochodu slovenským tunelom veľmi potrebovať. MIROSLAV BEBLAVÝ