Aj keď viaceré vládne inštitúcie predložili svoj odhad toho, aký vplyv budú mať vládou ohlásené opatrenia na životnú úroveň jednotlivých skupín obyvateľstva, ide o neúplné analýzy, ktoré neobsahujú náklady všetkých opatrení. Podľa odhadov denníka SME sa životná úroveň na Slovensku zníži vplyvom plánu ozdravenia tento rok o 7-9 percent a budúci rok minimálne o ďalšie 2-3 percentá. Každé opatrenie však zasiahne inú skupinu občanov. Vzhľadom na veľký počet zároveň prijímaných zmien je veľmi ťažké určiť, ako spolu budú vplývať na konkrétnu domácnosť. Ponúkame vám stručný prehľad zmien, aké sú ich príčiny a odhady ich dopadu na obyvateľov Slovenska.
Z hľadiska obyvateľstva je najvýraznejšou zmenou podstatné zvýšenie mnohých regulovaných cien - tepla, nájomného, elektriny, plynu a telekomunikačných služieb - ktoré sú často pod úrovňou nákladov na ich výrobu. Ich rast zníži podľa kalkulácií denníka SME v priemere životnú úroveň len v tomto roku o 5 až 6 percent. Toto opatrenie má podľa prezidenta Centra pre hospodársky rozvoj (CPHR) Eugena Jurzycu dva ciele: "V prvom rade je zvyšovanie týchto cien súčasťou stabilizácie ekonomiky, pretože zvýši príjmy prirodzených monopolov. Keby k nemu nedošlo, hrozil by mnohým týmto podnikom kolaps. Okrem toho pomáhať sociálne slabším cez nízke ceny znamená, že štát dotuje nielen chudobných, ale aj bohatých a je to najdrahší a najmenej efektívny spôsob. Pomáhať chudobným treba priamo, nie prostredníctvom nízkych cien." Analytik ING Barings Ján Tóth zdôraznil, že súčasné zvyšovanie regulovaných cien určite nie je posledné. "Aby sme sa dostali na normálnu úroveň, budú musieť nastať ešte aspoň dva podobné skoky."
CENY
Najlepším príkladom dotácie je zemný plyn. Ako uviedol hovorca Slovenského plynárenského priemyslu Tibor Repta: "Cena, za ktorú sme doteraz nakupovali plyn, sa pohybuje okolo 3 korún za kubický meter, domácnostiam sme ho však predávali za necelé 2 koruny za meter kubický." Nová cena - 3 koruny za kubický meter - teda približne pokrýva náklady SPP na získavanie plynu, ale stále nepokrýva nič z nákladov na jeho rozvod a podobne. Tie sa začnú čiastočne hradiť až z ďalšieho zvýšenia na 3,90 koruny za kubický meter od 1. januára budúceho roku. Následky rastu cien sa výrazne líšia podľa toho, či spotrebitelia používajú plyn len na varenie alebo aj na kúrenie. Pri malých odberateľoch - do 200 kubických metrov mesačne - predstavuje priemerný rast nákladov len 23 Sk. Ako vysvetlil Tibor Repta, najvýraznejší rast možno naopak očakávať vo väčších rodinných domoch v plynofikovaných obciach na severe Slovenska, kde sa kúri plynom aj 6 mesiacov do roka, a ktoré patria do skupiny spotrebujúcej 1701-4500 kubických metrov mesačne. Ich mesačný účet za plyn sa zvýši v priemere o 309 Sk. Možno zároveň očakávať, že sa zmení súčasný stav, keď podľa Reptu 90 percent spotrebiteľov nevie, koľko mesačne za plyn platí.
Rovnako jasná je pre ekonómov situácia s nájomným. Ľuboš Vagač, odborník CPHR na bytovú problematiku, uviedol, že "v súčasnosti je nájomné v obecných a štátnych bytoch šesť až desaťkrát nižšie, ako je takzvané nákladové nájomné." Nákladové nájomné predstavuje sumu, ktorú musí nájomník platiť, aby sa majiteľovi bytu kryli náklady na údržbu a postupne splatili výdavky na stavbu bytu. Ani vtedy sa síce neoplatí nové byty stavať, ale aspoň sa na nich neprerába. Preto je podľa Vagača zjavné, že súčasný skok o 70 percent predstavuje naozaj len prvý krok. Schvaľuje však postupný charakter zmien. "Je lepšie to rozložiť na 3-4 roky. Hlavným cieľom deregulácie je povzbudiť primerané bývanie - postupne prinútiť ľudí, aby si našli bývanie, ktoré zodpovedá ich príjmom. Na to je súčasný, postupný prístup najlepší." Zvýšenie nájomného sa podľa ekonóma z CPHR prakticky týka len obyvateľov obecných a štátnych bytov, ktoré tvoria približne 10 percent bytového fondu. "Doľahne to najmä na ľudí z panelových bytov na sídliskách, prevažne v Bratislave a krajských mestách," povedal Vagač.
Zvýšenie ostatných regulovaných cien pomôže podnikom, ako sú Slovenské telekomunikácie či Slovenské elektrárne, ktoré pri súčasných cenách majú v mnohých oblastiach vyššie náklady ako ceny. Nie je však jasné, do akej miery sú ich náklady oprávnené a čo naopak spôsobuje neefektívnosť a tunelovanie. Eugen Jurzyca zdôraznil, že pri súčasnom spôsobe regulácie prirodzených monopolov sa to nedá vôbec povedať. Porovnanie s cenami okolitých krajín však naznačuje, že štátom určené ceny elektriny i telekomunikácií na Slovensku sú príliš nízke. Elektrina preto zdražie o 35 percent a telekomunikačné služby o 21 percent.
Jednou z najväčších záťaží pre domácnosť začínajú byť náklady na teplo. Vláda schválila rast jeho maximálnej ceny z 200 na 280 korún na gigajoule. Situácia v tejto oblasti sa líši od prirodzených monopolov tým, že teplo dodáva celá sieť výrobcov, ktorí majú podľa predsedu Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslava Obšívaného, priemerné náklady práve vo výške 280 korún na gigajoule. Kalkulácie denníka SME ukazujú, že v prípade štvorčlennej rodiny bývajúcej v byte s ústredným kúrením sa jej mesačné náklady zvýšia asi o 100 korún na hlavu. Menšie domácnosti môžu očakávať ešte vyššie dopady na jedného člena.
Deregulácie predstavujú podľa ekonómov nevyhnutné opatrenia, ktoré museli skôr či neskôr prísť a nezastavia sa na súčasnej úrovni. Eugen Jurzyca v tejto súvislosti upozornil: "Verejnosť i vláda si musia uvedomiť, že keď sa dlho odkladá riešenie [týchto] problémov, dochádza potom k ich dramatickému riešeniu." Medzi odborníkmi však nevládne konsenzus ohľadne zvýšenia rôznych daní, zavedenia nových poplatkov a dovoznej prirážky. Napríklad Pavol Kárász z Prognostického ústavu SAV pre Národnú obrodu kritizoval zvýšenie daní ako "nesystémové zasahovanie do parametrov daňovej sústavy". Podľa neho "opatrenia ako celok zdôrazňujú príjmovú časť štátneho rozpočtu a nedostatočne sa zaoberajú výdavkovou časťou".
Jeho kolegovia súhlasia s Kárászovou analýzou nedostatočnosti výdavkových škrtov. Ako povedal Ján Tóth: "Aj keď výsledky pondelkového zasadnutia vlády považujem za najlepšiu tohtoročnú správu pre slovenskú korunu, na rozdiel od Českej republiky postupuje vláda viac cestou zvyšovania príjmov než znižovania výdavkov." V rámci tejto kritiky však ekonómovia okrem Karásza podporujú zvýšenie daní a vysvetľujú nevyhnutnosť vládnych opatrení. Slovami Eugena Jurzycu: "Stabilizácia je vždy potrebná na to, aby sa začalo naozaj ozdravovať. Zrejme nebolo inej možnosti, ako prijať takéto alebo veľmi podobné opatrenia." Analytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto vládnu stratégiu charakterizoval ako "zvýšenie všetkého, čo sa dá - všetko, čo má ruky a nohy sa používa na ratovanie ekonomiky".
DANE
Najdiskutovanejším reformným opatrením je už niekoľko mesiacov zvýšenie dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty zo 6 na 10 percent. Touto sadzbou sa zdaňujú viaceré základné tovary, z ktorých sú pre obyvateľstvo najdôležitejšie potraviny. Tie tvoria 26,8 percenta spotrebného koša - inými slovami, jedlo sa podieľa na výdavkoch spotrebného koša v priemere viac ako štvrtinou a predstavuje najväčšiu položku. Zvýšenie DPH na 10 percent od 1. júla a na 12 percent od 1. januára 2000 preto zasiahne všetkých obyvateľov. Slovami Martina Barta: "Potraviny jeme všetci rovnako." Na druhej strane treba zdôrazniť, že ceny potravín sa na rozdiel od prudkého rastu regulovaných cien zvýšia "iba" o 3,5-5,5 percenta. Nižšie číslo predstavuje odhad ekonóma, ktorý si neželal byť menovaný. Hornú hranicu prezentoval pre agentúru SITA ako svoj odhad minister pôdohospodárstva Koncoš, ktorý sa netajil kritikou zvýšenia DPH. I v prípade vyššieho rastu cien potravín však zmena dane z pridanej hodnoty bude mať na životnú úroveň obyvateľstva vplyv, ktorý predstavuje podľa kalkulácii denníka SME iba tretinu dôsledkov deregulácií.
Okrem zvýšenia DPH sa zavádzajú viaceré nové dane alebo sa zvyšujú už existujúce poplatky. Najviac postihnú motoristov, ktorým vzrastú náklady tromi spôsobmi. Okrem vyššej spotrebnej dane na pohonné hmoty predstavujúcej približne 2 koruny na liter sa ešte tento rok zavedie nová daň z vlastníctva dopravných prostriedkov. Konkrétne sadzby ešte nie sú známe, ale podľa hovorcu ministerky financií Petra Šveca sa budú zohľadňovať nielen kubatúry motora, ale aj vek vozidla podľa dvoch zásad. Po prvé, čím väčší motor, tým vyššia sadzba. Po druhé, autá s vekom do 4 rokov budú platiť plnú daň, od 4 do 8 rokov polovičnú sadzbu a nad 8 rokov nič. Do tretice by sa mala od začiatku budúceho roka rozšíriť existujúca cestná daň aj na nepodnikateľské subjekty. Viac o nej momentálne nie sú vládni predstavitelia schopní povedať.
I keď dovoznú prirážku presadzovali predstavitelia SDĽ ako opatrenie, ktoré "neublíži obyvateľom Slovenska", ekonómovia jej prijatie vo výške 7 percent na približne tri štvrtiny dovážaných tovarov jednotne odsudzujú. "Nesúhlasím so zavedením dovoznej prirážky a už vôbec sa nemala prijímať na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu," povedal napríklad Ján Tóth. Podľa neho "jedna z mála vecí, ktoré ekonomická teória jasne dokázala, je, že dovozná prirážka má oveľa väčšie spoločenské náklady ako výhody". Jej konkrétny vplyv na životnú úroveň občanov nie je možné odhadnúť, pretože záleží od reakcie dovozcov, domácich výrobcov i spotrebiteľov. Dovozná prirážka sa od 1. januára 2000 zníži na 5 percent, od 1. júla 2000 na 3 percentá a od začiatku nasledujúceho roka sa zruší. Pavol Kárász napadol jej uvalenie aj na dovoz liekov a vyjadril sa, že ide o "príliš vážny zásah do zdravotníctva a balansuje na hranici sociálnej únosnosti." Naopak minister Koncoš tvrdí, že dovozná prirážka sa mala prijať už od začiatku roka vo výške 10 percent a nemusela sa zvyšovať DPH.
