a prijať podmienky Západu. Miloševič teraz podľa jeho slov musí dokázať svoju pripravenosť činmi, teda stiahnutím síl z Kosova a zároveň musí prijať rozmiestnenie medzinárodných jednotiek, ktoré jediné môžu garantovať budúce demokratické usporiadanie mnohonárodnostného Kosova.
Takmer 48 000 mužov ponúklo Severoatlantickej aliancii na uskutočnenie budúcej mierovej operácie KFOR 19 členských a 12 partnerských krajín NATO vrátane Slovenska. Z jednotlivých členských krajín NATO by najväčším počtom vojakov mala prispieť Veľká Británia - 13 000, USA 7000, Francúzsko a Nemecko po 6000 a Taliansko 2000.
Paniku na albánskych hraniciach vyvolali včera správy o tom, že NATO omylom ostreľovalo albánske územie. Podľa Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) sa únik utečencov začal už aj v tejto oblati, z ktorej utekajú tisícky ľudí. Albánski pohraničníci vytvorili na hranici kilometer široký bezpečnostný pás. Shea včera v reakcii na správu o tom, že v meste Krume dopadli štyri rakety v bezprostrednej blízkosti nemocnice a domu s 500 utečencami, zdôraznil, že si incident nevyžiadal obete na životoch a ubezpečil, že útok neovplyvnil vzťah Albánska k NATO. Podľa neho vznikla chyba pri intenzívnom bombardovaní kosovského pohraničia, kde pokračujú ťažké boje medzi srbskými silami a Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK). UNHCR chce súrne evakuovať z oblasti niekoľko tisíc utečencov.
Podľa najnovších údajov UNHCR od začiatku konfliktu v marci opustilo Kosovo 980 000 ľudí. V Albánsku, Bone a Hercegovine, Macedónsku a Čiernej Hore bolo podľa tohto zdroja včera ráno registrovaných 781 600 utečencov. Od začiatku evakuácií opustilo Macedónsko 74 014 ľudí, v Albánsku a Čiernej Hore sa zatiaľ žiadne evakuácie neorganizujú. Najviac utečencov odletelo do Nemecka (13 378). Do ČR malo priletieť 824 utečencov a na Slovensko 90.
Haagsky Medzinárodný súdny dvor včera odmietol štyri z 10 žiadostí Juhoslávie o zastavenie vzdušných úderov NATO proti jej územiu, ktoré Juhoslávia považuje za nelegálne. Zároveň vyjadril pochybnosti o právnom základe náletov. Juhoslávia vzniesla žaloby proti Belgicku, Kanade, Francúzsku, Nemecku, Británii, Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Holandsku a USA. V rozsudkoch o prvých štyroch žalobách tribunál OSN vyhlásil, že nie je kompetentný vynášať predčasné rozhodnutia o zastavení náletov. V prípadoch ďalších šiestich žalôb by však rozsudky nemali byť iné. Tribunál tiež odsúdil humanitárne dôsledky konfliktu okolo juhosrbskej provincie Kosovo a vyzval štáty, aby tento konflikt riešili mierovými prostriedkami.
