Blížiaci sa summit Európskej únie (EÚ) v Kolíne v dňoch 3. a 4. júna môže s veľkou pravdepodobnosťou rozhodnúť o bytí a nebytí tzv. druhého piliera EÚ Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP). Tento nástroj spoločného konania členov únie v zahraničnej politike, prijatý v tzv. Maastrichtskej zmluve, existoval až donedávna viac v teoretickej ako praktickej rovine, aj keď regionálne konflikty ako vojna v bývalej Juhoslávii ukázali potrebu úzkej spolupráce Európanov. Spornou rovnako zostávala otázka integrácie Západoeurópskej únie (ZEÚ) do EÚ, okrem iného vzhľadom na malú vojenskú silu a chýbajúce členstvo európskych neutrálov v ZEÚ a NATO. Amsterdamská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. mája 1999, predpokladá vytvorenie postu Vysokého reprezentanta pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Koordinátor, prezývaný v žargóne Mr. SZBP, bude súčasne zastávať aj funkciu generálneho sekretára Rady ministrov. Veľkým favoritom na spomínaný post je dnešný generálny tajomník NATO Javier Solana. V otázke realizácie SZBP sa v Kolíne bude rozhodovať o možnosti transformácie tzv. Eurocorps, založených v roku 1993 na základe nemecko-francúzskej zmluvy, na jednotku rýchleho nasadenia a o rozhodovacích procesoch. Návrhy nemeckej strany pre summit obsahujú okrem iného ustanovenie Stáleho výboru pre politiku a bezpečnosť so zastúpením odborníkov z členských krajín z oboch oblastí a vytvorenie vojenského štábu EÚ.

Podľa predpokladu nemeckej vlády by malo byť výsledkom zasadania poverenie ministrov zahraničných vecí vypracovaním rozhodnutia o vytvorení obrannej politiky EÚ do konca roku 2000. Doterajší vývoj však naznačuje značné nezhody najmä v otázke európskej obrany. Neutrálni členovia EÚ ako Rakúsko, Švédsko, Fínsko a Írsko naďalej odmietajú integráciu ZEÚ do únie, pretože definitívne rozhodnutie v tejto otázke by pravdepodobne zasadilo poslednú ranu ich vlastnej neutralite a rozpútalo živú diskusiu o vstupe do NATO. Typickým príkladom je Rakúsko, neutrálne od roku 1955, kde koncepciu tzv. trvalej neutrality v súčasnosti zastáva už iba jediná vplyvná strana - socialisti (SPÖ). Druhý člen koalície, Ľudová strana (ÖVP), pochopila, že rakúska neutralita prakticky neexistuje najneskôr od vstupu do EÚ a už niekoľko rokov žiada vstup do západných bezpečnostných štruktúr. Napriek tomu, že momentálna situácia v Kosove nahráva opatrným a riziku sa vyhýbajúcim Rakúšanom, je jedna vec istá - Rakúsko sa bude musieť v najbližšom čase rozhodnúť medzi európskou bezpečnostnou architektúrou a "efemérnou" bezpartajnosťou. Prvá možnosť je opciou pre budúcu stabilitu, zatiaľ čo druhá voľba patrí nenávratne minulosti. RICHARD MENCZER

(Autor je politológ, doktorand na Slobodnej univerzite v Berlíne.)