je EÚ sebe aj svetu dokázať, že svoju vojenskú neschopnosť zasiahnuť v podobných konfliktoch dokáže kompenzovať politickou angažovanosťou. Šok, ktorý spôsobilo Kosovo po neblahých balkánskych skúsenostiach, by sa mal v Kolíne prevteliť do vôle posilniť stále nemohúcu Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (CFSP) Európskej únie. Od 1. mája ma totiž EÚ k dispozícii omnoho širší výber prostriedkov, ktoré by Bruselu mali umožniť prechod od deklaratívnej diplomacie k operatívnejšiemu konaniu. Kým doteraz EÚ reagovala na problémy zahraničnej politiky "vyhláseniami predsedníctva", "diplomatickými demaršmi" a "politickým dialógom", Amsterdamské zmluvy jej dávajú do rúk omnoho väčšie možnosti. Popri spoločnej zahraničnej politike sa bude v Bruseli hovoriť aj o zložení budúcej Európskej komisie, v ktorej bol na miesto odstupujúceho Luxemburčana Santera už na aprílovej bonnskej vrcholnej schôdzke potvrdený taliansky technokrat Romano Prodi. Mnohé západné denníky nazývajú už tradične tento typ rozhovorov "handlovaním na konských trhoch". Isté je, že najväčšia pozornosť bude venovaná postu koordinátora Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorý si už dopredu vyslúžil titul Mr. CFSP.

Ďalším problémom, ktorému sa nevyhnú predovšetkým ekonomickí experti zúčastnených krajín, je neustály pokles kurzu novej európskej meny euro voči svojmu najväčšiemu rivalovi na svetových finančných trhoch - americkému doláru. Z pôvodnej pätnástky krajín EÚ sú dnes členmi "eurolandu" iba jedenásti, a tak predovšetkým odporcovia zavŕšenia procesu menovej integrácie majú v tomto čase ideálnu pôdu na spochybňovanie tejto myšlienky.

Pokles kurzu eura je sprevádzaný radom negatívnych správ: od rozporuplných vyhlásení politikov a zástupcov centrálnych bánk, cez vojnu v Kosove, až po špekulácie o tom, kam až euro môže prepadnúť. Uvedené problémy však nie sú základnými príčinami tohto vývoja. Analytici totiž poukazujú na primárny faktor, ktorý určuje kurz meny - stav a výkonnosť ekonomiky. Klasickou ukážkou je dolár, ktorého víťazné ťaženie na svetových trhoch je podporené skutočnou výkonnosťou amerického hospodárstva. Jeho výsledky naznačujú, že celosvetová hospodárska recesia, spôsobená krízou v juhovýchodnej Ázii a v Rusku, vôbec nepostihla ekonomiku USA, skôr naopak.

To isté však nemožno povedať o Európe, kde sa prvými obeťami finančných turbulencií stali najmä Nemecko a Taliansko. Oživenie európskych ekonomík by v budúcnosti malo priniesť aj korekciu doterajšieho prepadu kurzu eura, tento výsledok však nebude najdôležitejším. Európania si polepšia až vtedy, keď jednotlivé štáty menovej eurozóny odstránia základné makroekonomické problémy - nízky hospodársky rast a najmä vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá pri silnej sociálnej orientácii starého kontinentu kladie mimoriadne veľké požiadavky na štátne výdavky. Tieto zmeny boli pôvodne prisľúbené politikmi hneď po úspešnom zavedení eura v januári 1999. K žiadnym však zatiaľ nedošlo.

Asociované krajiny, vrátane Slovenska, na summit do Kolína tento raz pozvané neboli. Aj keď nemecké predsedníctvo zvažovalo túto alternatívu, napokon zvíťazila zaužívaná prax, že kandidátske krajiny sú na vrcholné stretnutia EÚ prizvané iba raz za rok, a nie je žiadnym tajomstvom, že s ich pozvaním sa počíta až v rámci decembrového summitu v Helsinkách. Napokon až tam môžu padnúť dôležité rozhodnutia o začatí vstupných rokovaní s ďalšími krajinami. Navyše, Nemecko sa takto vyhne aj povinnosti pozvať na summit problematické Turecko. Súd, ktorý sa začal s kurdským predákom Öcalanom totiž vzajomné vzťahy opäť vyhrotil. Aj keď sa očakáva, že kolínsky summit vyšle kandidátskym krajinám pozitívny signál, najdôležitejšie body jeho programu sa popri problémoch s euro budú dotýkať najmä spoločnej bezpečnostnej politiky, ktorú v týchto dňoch akcentuje predovšetkým nepokojné Kosovo.

MIRIAM MRÍZOVÁ, Bonn

MICHAL NALEVANKO