to zvýši rodinný rozpočet o 366 až 400 korún (necelá stovka na osobu). Toto zdraženie síce na jednej strane zaťaží občana, zároveň sa tým však viac-menej ukončí schizofrenický stav pretrvávajúci v bytovo-komunálnej energetike už vyše roka. Tento stav bol dôsledkom nesystémovej dotačnej politiky štátu a právneho chaosu v oblasti tepla, keď tu paralelne existovali dve regulované ceny tepla - jedna pre výrobcu a druhá - nižšia - pre občana. Rozdiel medzi nimi vykrývali štátne dotácie len čiastočne, pričom nepokrytý zvyšok rozdielu spôsoboval, že výrobcovia tepla nemohli platiť svojím dodávateľom, najmä plynárom a teplárom. "Vláda ani v tomto roku nezačala koncepčne riešiť tento stav," uviedol včera Miroslav Obšivaný zo Slovenského zväzu výrobcov tepla zastrešujúceho asi 70 percent výrobcov. "Vyčlenili sa síce dotácie, ale s absolútne nevhodným kľúčom rozdelenia. Dotácie totiž dostali aj tí poberatelia, ktorým výrobcovia vyrábali teplo príliš draho. Zopakovala sa situácia minulých rokov, keď sa nezohľadňovalo, či výrobca investuje do tepelných zariadení a vyrába lacnejšie, alebo nie." Podľa zväzu výrobcov tepla by teraz ministerstvo financií malo rozhodnúť, ako vykryť chýbajúce dotácie z rokov 1997 až 1998 (600 mil. korún), podrobiť analýze výrobcov, ktorí majú ceny vyššie ako 300 korún za GJ a zaviesť spravodlivejšie rozdelenie dotácií na druhý polrok tohto roka. Ako uzavrel prezident zväzu výrobcov Dalibor Surkoš, terajšie zvýšenie ceny tepelnej energie by malo postačiť na vykrytie rozdielu medzi výrobnou cenou a cenou tepla pre občana, lebo priemerná výrobná cena tepla je 280 korún za GJ.