Máme po voľbách. Úspešných. Demokratických. Sloboda - za ňu bojovalo a bojuje dodnes veľa národov sveta. Hodnota, po ktorej sme roky túžili aj my. Slováci a Česi. Ani sa nám neche veriť, že prišla. Ale máme ju. Lenže, čo s ňou? Desať rokov sa s ňou oboznamujeme, ale čože je to oproti štyridsiatim rokom diktátu, keď nám diktovali, čo si máme myslieť, čo robiť, ako sa rozhodovať. Dokonca sme nemohli rozmýšľať o kategóriách dobra a zla. Aj tu nám vysvetlili, kde sú hranice. A naše hodnoty? Slovensko, krajina s dlhodobými kresťanskými tradíciami, mala možnosť voliť, na akých princípoch postaví svoju budúcnosť. Zvolila. Nadviazala na to, čo ju toľké roky manipulovalo, pokorovalo, zraňovalo. Ale voľbami sa naša zodpovednosť nekončí. Sloboda zostáva hodnotou, za ktorú musíme bojovať ďalej. Dnes už ale sami vo svojom vnútri. Mnohé roky pokorovania a manipulácie, strachu a hnevu urobili svoje. Ochoreli naše duše. Nikto z politikov nevyrieši naše problémy, nenaplní naše očakávania a túžby. Záleží na nás, či nájdeme v sebe niečo viac ako len kresťanské tradície, či dopustíme, aby sa medzi nami lož vydávala za pravdu a krádež ospravedlňovala nevedomosťou. Či dopustíme, aby sme sami unikali od reality a vlastnej zodpovednosti k veciam, ktoré zatemnia našu myseľ a odvedú nás od riešenia problémov. Teraz závisí už len od nás či dovolíme, aby náš národ budoval svoju identitu na krivde, nenávisti a hanbe.

DAGMAR JURÍKOVÁ,

Bratislava