Maliar Fank Rub z Jeny podal trestné oznámenie. Žiada, aby štátny prokurátor začal vyšetrovanie proti "neznámemu páchateľovi" pre mnohonásobné vraždy. "Neznámy" vraždil tým, že ožaroval ľudí s úmyslom usmrtiť ich. V trestnom oznámení Frank Rub obviňuje "neznámeho" vraha, ale každý v Nemecku vie, kto onen "neznámy" je. Štátna bezpečnosť bývalej Nemeckej demokratickej republiky - Stasi. To, čo donútilo Ruba, aby zašiel na prokuratúru, bola smrť 48-ročného spisovateľa Jürgena Fuchsa. Fuchs, jeden z popredných východonemeckých disidentov, bol v sedemdesiatych rokoch politickým väzňom. Po tom, ako mu dovolili odísť do spolkovej republiky, vyslovil podozrenie, že sa stal obeťou zločinných pokusov štátnej bezpečnosti. Vo svojej knihe Magdalena Jürgen Fuchs svoje podozrenie konkretizuje. "Sedel som dvadsať minút pred kamerou - vraj kvôli policajnej fotografii. Čo to boli za lúče…?" Podozrenie zosilnelo, keď len krátko pred jeho smrťou náhle zomrel tiež na leukémiu 61-ročný Rudolf Bahro a 48-ročný spevák Gerulf Pannach. Všetci traja boli v rokoch 1976 až 1977 v povestnej väznici štátnej bezpečnosti v Berlíne-Höhenschönhausene.

PRVÉ PODOZRENIE

UŽ V 50. ROKOCH

Podozrenie, že štátna bezpečnosť NDR používala na likvidáciu svojich odporcov ožarovanie, nie je nové. Od roku 1958 podozrieva Stasi z tohto zločinu inžinier Wolfgang Schatzberg, ktorého väznili vo väznici Stasi Kassberg v Karl-Marx-Stadte. V zozname politických väzňov Stasi, ktorí zomreli na rakovinu, uvádza Schatzberg niekoľko desiatok mien. Posledným z nich je práve Fuchs. Napriek pravdepodobnosti, že Stasi skutočne ožarovala väzňov, sa po zvrhnutí komunistického režimu neodvážili ani disidenti požadovať vyšetrenie. Ešte v júni 1997, keď podal - tak ako dnes Rub - žalobu na "neznámeho páchateľa" pre vraždu rádioaktívnym ožiarením Jörn Mothes, durínsky krajinský poverenec Gauckovho úradu, ktorý spravuje dokumenty štátnej bezpečnosti. Po niekoľkých mesiacoch štátny prokurátor túto žalobu odmietol. Neboli dôkazy. Bola to až náhla smrť Jürgena Fuchsa, ktorá spôsobila, že sa problémom začala zaoberať nielen verejnosť, ale aj úrady. A náhle sa objavujú svedkovia, ktorí vypovedajú o podivuhodných okolnostiach.

STASI PREVZALA

JADROVÝ MATERIÁL

V roku 1990 objavili vo väzniciach Stasi v Gere a Magdeburgu podivuhodný prístroj, ktorý bol umiestnený za plentou v miestnosti, kde zhotovovali policajné snímky väzňov. Podobné prístroje sa používali aj vo Schwerine. Boli vraj aj v iných väzniciach štátnej bezpečnosti. Ale kam zmizli? Našiel sa svedok, ktorý tvrdí, že ich pracovníci štátnej bezpečnosti "uložili" v skladisku jadrového odpadu v Morslebene. Prihlásili sa ďalší dvaja svedkovia, ktorí pracovali v Ústrednom ústave NDR pre jadrový výskum v Rossendorfe pri Drážďanoch. Obaja potvrdili, že ústav dodal štátnej bezpečnosti jadrový materiál. V pevnom i tekutom stave. Rádioaktivita materiálu dopraveného do Berlína v špeciálnom cylindri bola podľa svedka štyrikrát silnejšia než toho, ktorý používajú na lekárske účely. Dr. Karl Jantsch z Rossendorfského ústavu zasa vypovedal, že ústav štátnej bezpečnosti dodával i tekutý rádioaktívny materiál. Načo - nikto nevie. Najdôležitejšou otázkou však je, či sa nájdu dokumenty alebo svedkovia, ktorí podozrenie z ožarovania politických väzňov doložia konkrétnymi faktami.

PRÍPAD PRE ŠTÁTNU

PROKURATÚRU

Thomas Auerbach z Gauckovho úradu v Berlíne sa domnieva, že to nebude ľahké. Vedenie štátnej bezpečosti si bolo iste vedomé, že likvidácia politických väzňov ožarovaním nesmie nikdy vyjsť najavo. Auerbach však pripomína, že na oddelení štátnej bezpečnosti, ktoré malo za úlohu fyzickú likvidáciu "triedneho a politického nepriateľa", sa našla tzv. toxdatová štúdia, ktorú pre Stasi vypracovala východoberlínska Humboldtova univerzita. V štúdii sa tiež podrobne uvádza, ako ožarovanie pôsobí na ľudský organizmus a ako dlho trvá, než sa u ožiareného dostaví smrť. A tiež, že sa u mŕtveho nikdy nedá presne dokázať, že smrť vyvolalo ožiarenie. V niekoľkých východonemeckých mestách teraz začali vyšetrovanie štátnej prokuratúry. Hlási sa tiež stále viac svedkov. "Ešte sme nenašli žiadne dokumenty, ale všetko nasvedčuje tomu, že Stasi väzňov skutočne ožarovala," vyhlásila poverenkyňa Gauckovho úradu v Sasku-Anhaltsku Edda Ahrenbergová. Ak sa potvrdí toto podozrenie, bol by to ďalší dôkaz o neľudskosti komunistického systému. Vynára sa otázka: "Používala ožarovanie na likvidáciu väzňov len štátna bezpečnosť NDR?"

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn

(Autor je stálym

spolupracovníkom SME)