Primárnym cieľom, kvôli ktorému sa 11 európskych krajín bolo ochotných vzdať svojich národných mien (takmer vždy s viac ako storočnou tradíciou), bolo dosiahnutie efektu z menovej integrácie, ktorá z týchto krajín vytvorila de facto jeden hospodársky blok, ktorý by bol svojimi parametrami schopný konkurovať USA alebo Japonsku. Tieto očakávania sa v praxi aj čiastočne potvrdili. Ako víťazi však z procesu menovej integrácie nevyšli najväčší euroobri ako Nemecko alebo Francúzsko. Situáciu vo svoj prospech viac využili menšie ekonomiky, ktoré vykazujú známky silného ekonomického rastu. Chronicky známou "vizitkou" menovej eurozóny sa stala nedôvera svetových finančných trhov, v dôsledku čoho oslabilo euro od začiatku tohto roka voči svojmu najväčšiemu rivalovi - americkému doláru - o viac ako 10 percent. Takýto výsledok určite nepotešil tie európske domácnosti, ktoré nakupujú časť svojej spotreby zo zahraničia, najmä z amerického kontinentu .

Najviac chorým pacientom, ktorý sa dobrovoľne podujal na eurokúru, je Nemecko. Mimochodom, najväčšia ekonomika na našom kontinente. Nemci doplácajú nielen na svoje veľké kamarátstvo s Ruskom, ktoré v auguste minulého roku postihla ako živelná katastrofa finančná kríza spojená s prudkým znehodnotením rubľa. Analytici odhadujú, že v tomto roku by výkonnosť nemeckej ekonomiky mala vzrásť o 1,7 %. Obdobné, nie príliš ružové vyhliadky má aj Francúzsko. Jeho ekonomika sa za posledných 30 rokov vyvíjala takmer paralelne rovnako ako nemecká, čo ekonómovia pripisujú silnej korelácii domáceho dopytu a investícií v oboch štátoch. Napriek tomu analytici odhadujú, že francúzsky HDP by v tomto roku mal vzrásť o 2,2 %, čo by znamenalo historicky najväčšiu deviáciu výkonnosti týchto ekonomík.

MICHAL TURČAN