Chorál v podaní všetkých hráčov belasých s textom z titulku znel naplno z kabín Slovana, kde sa zišli hráči, ich najbližší príbuzní, manželky a deti, po tom, ako sa vymanili z davu na druhej strane štadióna. Vo vynovených kabínach, pod ktorých prestavbu sa podpísal predovšetkým ekonomický riaditeľ Daniel Veselovský so svojím tímom, takúto parádu skutočne ešte nemali. Dodajme, že Slovan vyhral zaslúžene, lebo takéto vyrovnané mužstvo sme v našej lige v tomto roku skutočne nemali. Na jeseň boli belasí na 3. mieste so stratou dvoch bodov na tradične vedúcu Trnavu. Jar zahrali par excellence, dostali iba dva góly a túto časť vyhrali s náskokom troch bodov pred Interom a až ôsmich pred Trnavou. Slovan získal šesť bodov od Interu i 1. FC Košice a to bolo asi rozhodujúce, s Trenčínom bral iba bod, podobne ako s Trnavou, ale prehral už v čase, keď mohol. Trnavu medzitým vyplatil v pohári. V Slovane sa vytvoril káder, v ktorom je momentálne najviac reprezentantov. Nemá jedného strelca, ale niekoľkých vyrovnaných. Na viacerých postoch je už tlačenica, náhradníci sa musia snažiť aj v béčku, ktoré vďaka tomu takmer bojovalo o postup do Superligy. Slovan mal najmenšie výkyvy a vedel, čo bolo rozhodujúce najmä na jar, vyťažiť body aj zo stretnutí, keď sa mu nedarilo. Buldodžou vôľou si naklonil šťastenu. Slovan má na našu ligu osobnosti na rôznych postoch, či je to brankár König, obrancovia Pecko, Varga, stredopoliar Tomaschek, alebo útočníci Majoroš a Jančula. Skúsení, ako Hornyák či Timko, boli barometrom zodpovednosti, mladí, ako Sedák, či Meszáros a ďalší, sa chopili šance na trvalé miesto v základnej zostave. Takú symbiózu teda skutočne dávno na Tehelnom poli nemali. JÁN MIKULA