na plagátoch, tričkách, popolníkoch i kalendároch všetkých talianskych obchodov so suvenírmi. Ibaže, takto zľudovený Leonardo má pramálo spoločného s tým, čo je dnes možné vidieť v sprístupnenom refektári milánskeho kostola Santa Maria delle Grazie.
Reštaurátorke Pinin Brambillovej trvalo dlhých dvadsať rokov, kým postupne vrstvu za vrstvou odstránila všetky nánosy, ktoré sa počas piatich storočí na slávnu fresku dostali. Niektorí apoštoli prišli o svoje tmavé kučery a sú opäť blond. Ani Kristus už nemá ryšavú briadku, ktorú mu ktosi dodatočne prirobil podľa zaužívanej tradície. "Bolo to ako žena, ktorá má na sebe priveľa mejkapov. Museli ísť preč, pretože to už nemalo nič spoločné s pôvodným Leonardom," tvrdí kunsthistorik Giuseppe Basile. Večný hľadač Leonardo použil pri maľovaní Poslednej večere nevyskúšanú technológiu oleja a vaječného žĺtka, čo nebola najšťastnejšia voľba. Už bezprostredne po jej dokončení bolo potrebné pristúpiť k reštaurovaniu. Dielo navyše prežilo prestavbu refektára, v ktorom si Napoleonovi vojaci neskôr spravili maštaľ a pri bombardovaní počas druhej svetovej vojny ho zachránili iba vrecia s pieskom. Aj tak však najnovší pokus o prinavrátenie dokonalej autenticity i za cenu, že na obraze vznikli doslova biele miesta, vyvolal v Taliansku vlnu polemík. "Bol som zhrozený, keď som to videl. Leonardo by s tým nikdy nesúhlasil," neskrýval svoje rozhorčenie Jacques Franck z kalifornského Hammerovho centra pre štúdium Leonardových diel. "Ľudia ako Franck absolútne nepochopili našu úlohu, ktorá spočívala v dokonalej vedeckej reštaurácii," bráni sa sympatická bielovlasá reštaurátorka a dodáva, že z pätnásťmetrovej vzdialenosti, určenej pre návštevníkov, nemožno vidieť najkrašie prejavy odkrytej Leonardovej geniality: jedinečnú luminiscenciu na tanieroch či hru tieňov na ruke jedného apoštola. "To všetko však bude veľmi krásne prezentované na fotografiách v knižnej publikácii, ktorú súčasne vydávame," tvrdí pani Brambillová. "Roky práce a miliardy lír na znovuvzkriesenie pôvodnej krásy, ktorú je potom možné obdivovať iba na fotografiách, to je podľa mňa jedinečný príklad dokonalého postmodernistického skratu," konštatuje lakonicky na stránkach denníka La Repubblica Alessandro Baricco. (jk)
