Na Slovensku už v súčasnosti pôsobí niekoľko firiem, ktoré prenajímajú námorné jachty, prípadne robia dílerov pre takéto spoločnosti zo zahraničia. Turista pritom, samozrejme, nemusí mať oprávnenie na vedenie lode, ale môže si najať plavidlo aj so skiperom (kapitánom). Bratislavčan Boris Vích sa venuje námornému jachtingu už dlhé roky. Chorvátske pobrežie pozná ako svoje topánky - nielen spoza kormidla vlastnej lode, ale aj z mnohých plavieb s turistami na najatých lodiach. Za jeden z najlepších východiskových bodov v Chorvátsku považuje Zadar s jeho prístavom Marina Sukošan. Jednak preto, že je to miesto veľmi dobre dostupné zo Slovenska, a jednak preto, že v blízkosti sa na desiatkach ostrovčekov rozkladá jedinečný národný park Kornati. Vari žiadna jachta opúšťajúca Zadar ho neminie. Mnohé ostrovy a ostrovčeky sú aj osídlené. Obyvatelia Zadaru a iných blízkych miest tu vlastnia parcely s rybárskymi domčekmi. Od mája do októbra sa zamestnávajú lovom rýb a radi dávajú najavo, že turista je pre nich pánom. Lákajú ho do rázovitých malých reštaurácií a vymýšľajú preňho morské pochúťky na najonakvejší spôsob. Posádkam jácht chyteným do osídiel pohostinnosti domácich obyvateľov sa nechce veľmi rýchlo napredovať do iných morských končín a často trávia pri Kornatoch aj niekoľko dní. Pritom ani jeden deň sa nepodobá na druhý. Jeden z najsilnejších zážitkov čaká na návštevníkov v zátoke Telaščica, kde z mora vystupujú strmé kolmé útesy do výšky okolo 70 metrov. Vidieť túto prírodnú scenériu len z "pešibusu" - to sa vraj v žiadnom prípade nedá porovnať s panoramatickým pohľadom od mora. Na noc jachty zvyčajne hľadajú útočisko vo vhodnej zátoke. Ako hovorí Boris Vích, niekedy sa môže stať, že k večeru priplávate aj do takej, kde sa tlačí trebárs už sedemnásť lodí. Skúsenejší plavci vedia, že hoci na pozeranie je zátok nespočetné množstvo, nie každá je vhodná na prenocovanie. Závisí to od jej polohy, od smeru vetra a ďalších faktorov. K najobľúbenejším zátokám patria na Kornatoch Marina Piškera a Marina Žut pri ostrovčekoch rovnakého mena. Lode tu možno vyviazať na mólo, dá sa tu dotankovať voda, dobiť elektrinu do batérií a v niektorých zátokách možno využiť aj benzínové čerpadlo. Pokračujúc smerom na juh, naďabíte na prístavné mesto Šibenik. Už vjazd k nemu cez kaňonovité ústie rieky Krky je impozantný. Zo Šibenika sa dá po Krke pokračovať proti prúdu ešte ďalej cez Prokljanské jazero do Skradinu. Ani tu sa ešte plavba nekončí, ibaže musíte prestúpiť z jachty na niektorú z menších miestnych lodičiek, ktorá vás prevezie až k neďalekým vodopádom. Možná je i pešia obhliadka tejto nádhery. Keď sa ocitnete znova na mori, plaviac sa poniže Šibenika ďalej od pevniny, naďabíte na ostrovy, kde boli do 90. rokov vojenské základne, takže sprístupnené sú len krátko. Ide o vzácne teritóriá s neporušenou prírodou. Najvzdialenejším chorvátskym ostrovom v strede Jadranu je Palagruža. Má vraj úžasné čaro, podobne ako aj ďalší vzdialený ostrovček Sušac. Sú opustené a ich jedinými obyvateľmi sú len službukonajúci na majákoch. Doslova ideálne pre turistov, čo vyhľadávajú únik od civilizácie.
Jachtármi sa stávajú ľudia, ktorí si nedokážu predstaviť pobyt s "uviazaním sa" na jednu pláž. Zato dovolenka na vlnách je podľa nich fantastická vec. Každý deň ste niekde inde, ak natrafíte na zaujímavé miesto, zdržíte sa tam, koľko chcete, denne pozorujete východ a západ slnka na mori, zabojujete si s vetrom a vlnami… Od skúsených morských vlkov sa dozviete aj to, že plavba sa dá takmer vždy prispôsobiť charakteru posádky. Od vzájomného dohovoru pred začiatkom cesty závisí, či sa zvolí skôr menej náročné napredovanie, alebo rýchlejšie tempo s dávkou dobrodružnosti. Skiperi vás ubezpečia, že nič sa nedeje ani v prípade, ak je osadenstvo na lodi pohodlnejšie a pri plavbe nepomáha. Skiper - na väčších lodiach a pre náročnejšie posádky prípadne aj s pomocníkom-kuchárom - si dokáže poradiť i sám. Ktorý turista by si však nechcel vyskúšať kormidlovať alebo zakúsiť iné lodné práce?
Pre tých, čo sa vyberú jachtou až celkom na juh k Dubrovníku, už len zopár tipov na zaujímavé ostrovy: Korčula, Mljet, Hvar alebo súostrovie Elafity. A pri ostrove Vis ešte jeden bonbónik - ostrovček Biševo s Modrou jaskyňou. Vojsť dnu možno len od mora na gumených člnoch. Okolo desiatej pred obedom tu vraj vzniká pozoruhodný prírodný úkaz, keď lom svetelných lúčov osvieti vnútro jaskyne a steny žiaria modrým svetlom.
TÁŇA RUNDESOVÁ