darcov krvi a tehotných žien) ako celoplošných, teda napríklad aj plošného očkovania. Pre SME to na margo odlišných stanovísk k plošnému očkovaniu proti hepatitíde B uviedol hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na hepatológiu MUDr. Jozef Holomáň. Podľa jeho slov existujú štúdie, ktoré sa robili vo Francúzsku a potvrdzujú, že cielené očkovanie je efektívnejšie ako plošné, najmä pri finančnej situácii, aká je v slovenskom zdravotníctve. "V prípade limitovaných štátnych dotácií je nevyhnutné ich racionálne využitie, pričom najefektívnejšou je potreba očkovania rizikových skupín. Iste, ideálne by bolo zaočkovať každého občana, to však nikde na svete nie je finančne únosné zo štátnych zdrojov," zdôraznil. Ako dodal, o potrebe očkovania niet pochýb, veď vďaka nemu významne poklesol výskyt hepatitídy B. Potrebný je však mnohostranný prístup, aktívna výchova, spoluúčasť a spoluzodpovednosť občana, ako aj cielená zdravotná politika. Hoci sa na stránkach SME prezentovali viaceré zdanlivo protirečivé stanoviská na problematiku plošného očkovania proti hepatitíde B, ide najmä o to, či ho má v takomto rozsahu platiť štát. "Vakcína zaručuje prakticky 3-5-ročnú ochranu. Ak sa zaočkuje novorodenec, má len malú šancu infikovať sa, kým nepríde do puberty, keďže hepatitída B sa prenáša krvou alebo pohlavným stykom. Po 5 rokoch je diskutabilné, či je dieťa ešte chránené, a musí sa preočkovať," uviedol k tejto problematike iný bratislavský hepatológ. Naopak, krajskí a štátni epidemiológovia sa od názoru, že plošné očkovanie nie je odôvodnené, dištancujú.