Komentátor krakovského športového denníka Tempo Lukasz Jedlewski akoby telepaticky čítal myšlienky trénerky slovenskej reprezentácie basketbalistiek Natálie Hejkovej. V úvodníku Vyhrať môže každý k dvojstrane venovanej 27. európskemu šampionátu v Poľsku rozdelil dvanásť tímov podľa nedávnej poznámky našej kormidelníčky o turnaji "spartakiády spriatelených armád". Z bývalého ZSSR štartujú totiž Rusko, obhajkyne titulu Litva a Lotyšsko, z minulej juhoslovanskej federácie samotná Juhoslávia, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a obe republiky bývalého Československa. V histórii ME práve tieto tri už neexistujúce štáty tvrdili muziku pod košmi starého kontinentu. Poliak, v zhode so všeobecným názorom, favorizuje predovšetkým Rusko a Slovensko. Na pomoc tvrdenia si chcel zobrať Jevgenija Gomeľského. Ten ho však vtipne poslal do autu. "Baby jak to baby," netreba azda prekladať z polštiny slová ruskej trénerskej legendy. J. Gomeľskij potom racionálne vysvetlil: "Za desať dní sa hrá osem zápasov. Považujem za vylúčené, aby jeden tím prešiel touto náročnou skúškou bez zaváhania. Ide o to, kedy sa mu to stane." Tým sa vlastne aj on pridal k názoru, že "vyhrať môže každý". Zaradil sa medzi všetkých trénerov, ktorí unisono zdôrazňujú: "Chceme sa dostať na olympiádu." Tam sa prebojujú štyri najlepšie kolektívy. Slovenské basketbalistky bývajú v hoteli Gromada, blízko varšavského letiska, avšak v zelenom prostredí, ktoré tlmí hluk. Pruszków je varšavským predmestím vzdialeným od Gromady asi pol hodiny cesty autobusom. "Vyzerá to tam útulne. Hala mi silne pripomína príjemné športovisko v nemeckom Münsteri," vykresľovala nám 22-ročná krídelníčka UMB Banská Bystrica Martina Luptáková, ktorá na vlaňajších MS v reprezentácii debutovala (na ME ešte neštartovala) a v malebnom severoporýnsko-vestfálskom meste sa jej mimoriadne darilo.

PETER FUKATSCH, Varšava