BRATISLAVA (SME - mn) - Valné zhromaždenie Slovenskej sporiteľne, a.s. včera rozhodlo o zmene stanov, podľa ktorých sa staronovým sídlom ústredia banky stáva Bratislava. Za minulý rok vykázala sporiteľňa účtovný zisk 88,682 mil. Sk, podľa medzinárodných štandardov (zohľadňujúcich aj predpokladané straty, ktoré nie sú kryté opravnými položkami) predstavuje jej strata 4,675 mld Sk. Novinárov o tom včera informoval predseda predstavenstva a prezident Slovenskej sporiteľne Dušan Jurčák.
Bilančná suma banky predstavovala na konci minulého roku bilančnú sumu 168,618 mld Sk, čo je približne pätina aktív, resp. pasív všetkých bánk pôsobiacich na Slovensku. "Nezakrývame, že došlo k výraznému poklesu vkladov v minulom roku. Sme presvedčení, že to bolo vyvolané pádom Investičnej a rozvojovej banky," vysvetlil D. Jurčák. Hospodársky výsledok a ani tvorba rezerv a opravných položiek nie sú podľa neho dôvodom na spokojnosť. Banka totiž vykazuje nekryté riziko vo výške takmer troch miliárd korún. Ďalším nekrytým rizikom je suma 1,7 mld Sk a súvisí so vzťahom sporiteľne a Priemyselnej banky. Koeficient kapitálovej primeranosti, definovaný ako pomer kapitálu banky k rizikovo váženým aktívam, dosiahol k záveru decembra 1998 6,62 %, čo na ročnej báze predstavuje pokles o 0,8 percentuálneho bodu. Slovenská sporiteľňa eviduje v súčasnosti pohľadávky voči svojim klientom vo výške 70 mld Sk, 31 mld z nich eviduje ako klasifikované. "Rozhodujúca časť z nich je stratová," podčiarkol D. Jurčák. Objem hrubých úverov klientov zostal v roku 1998 na rovnakej úrovni ako predchádzajúci rok - takmer 70 mld Sk. Viac ako pätinu z nich tvoria úvery obyvateľstvu.
Hospodárenie banky v nasledujúcich rokoch bude úzko súvisieť s procesom reštrukturalizácie bankového sektora, pretože hlavným zdrojom ekonomických problémov sporiteľne sú klasifikované úvery. Ďalšie kapitálové posilnenie banky sa podľa slov jej prezidenta spája výlučne so vstupom strategického investora. "Veľkosť nášho vlastného imania nám dnes neumožňuje využiť podriadený dlh," zdôraznil. D. Jurčák vylúčil možnosť výhodnejšieho nákupu štátnych cenných papierov (štátnych pokladničných poukážok a štátnych dlhopisov). "Táto banka potrebuje maximálne výnosy, aby sme mohli čo najrýchlejšie vytvoriť čo najviac potrebných rezerv. Nemáme priestor na to, aby sme ustupovali," pripomenul.
Podkapitalizovanosť Slovenskej sporiteľne nemá podľa 1. viceprezidenta Štefana Mája negatívny vplyv na likviditu banky a z tohto dôvodu "nevstupuje do úrokovej vojny" na domácom trhu. "Pokiaľ by sme akceptovali tie úrokové sadzby, ktoré diktujú niektoré banky, tieto by museli znovu zvýšiť ponúkané sadzby a určitým spôsobom by to pomohlo roztočiť inflačnú špirálu," povedal Š. Máj. V súčasnosti drží sporiteľňa približne 11 mld Sk v podobe povinných minimálnych rezerv, ktoré drží na svojom účte v centrálnej banke, čo je spomedzi slovenských komerčných bánk najvyšší objem. Ďalšími tromi miliardami korún v hotovosti disponujú pobočky Slovenskej sporiteľne. Banka navyše vo svojom investičnom portfóliu drží 37 miliárd korún v štátnych cenných papieroch.
