Ikar, Bratislava 2001, preložil Ján Vilikovský

Takmer 700-stranová kniha o kultovej blondínke 20. storočia - Marilyn Monroe prichádza na Slovensko s patričným kreditom. Minulý rok bola nominovaná na najprestížnejšie americké literárne ocenenie - na Národnú knižnú cenu. Hoci nakoniec vyhrala Oatesovej kolegyňa z feministicky orientovanej literatúry Susan Sontagová za knihu V Amerike, Blondínka je kniha, ktorá sa nedá obísť. „Oatesovej precízny a inšpirujúci román má v sebe čosi magické,“ hovorí slávna francúzská herečka Jeane Moreau. „Autorka magicky odvíja príbeh plavovlasého mýtu, prehnane zbožňovanej a rovnako zatracovanej Marilyn Monroe. So zatajeným dychom som sledovala, ako sa okolo sladkej, no komplikovanej Normy Jeane vytvára kukla pozostávajúca z citov a vášní, akási aura, ktorá pôsobila na celý svet a ktorá mužov, čo Marilyn najviac milovali, od nej najviac oddeľovala.“

Karel Čapek: Podpovídky

Cyklus drobných beletristicko-žurnalistických próz, ktoré Čapek písal od konca dvadsiatych rokov až do smrti v roku 1938 takmer výlučne len pre Lidové noviny, je ukážkou spisovateľovho mravného a umeleckého postoja a potvrdzujú slová kritika Václava Černého o tom, že Čapek neláme palicu nad týmto svetom a touto spoločnosťou uvedomujúc si, že svet potrebuje dobrú vôľu, ochotu, vľúdnosť mravnej klímy. A preto je treba z denného smetiska vyhrabávať onen kúsok solidarity, účasti a lásky, ktorý sa v ňom skrýva. Knižka (s nevšednou grafickou úpravou, hýriacou inteligentným a vynaliezavým humorom) poodhaľuje aj autorov vnútorný boj za udržanie vlastného programu tvárou v tvár zradnej dobe a blížiacej sa vojnovej katastrofe.

Pavel Vilikovský: Večne je zelený…
Koloman Kertész Bagala, L.C.A., Levice 2001

Novela, ktorú literárny kritik Peter Darovec nazval burlesknou, vyšla prvý raz v roku 1989 a Kali Bagala, ktorému sa nesmierne páči, si jej vydaním určite urobil radosť. Hrdinom-rozprávačom je agent, ale vlastne atrapa, dekonštruujúca rozličné typy neautentických jazykov. Vilikovskému v normalizačnej dobe nesmeli vychádzať knižky, ale, chvalabohu, popri prekladaní z angličtiny (napriek dnes proklamovanej vlastnej lenivosti) ich neprestal písať, a tak po revolúcii mu vyšlo viacero titulov. Tento určite patrí k vrcholom jeho tvorby, pre ktorú je typická štylisticky dôkladná, presne pomenúvajúca, vtipná a jasná veta. Bravúrny štýl proste už u Vilikovského berieme ako samozrejmosť.

Jorge Luis Borges: Rozhovory mŕtvych
Slovart, Bratislava 2000

Prvý slovenský reprezentatívny výber z tvorby krátkych próz jedného z najvýznamnejších predstaviteľov latinskoamerického magického a fantastického realizmu je plný tajomných až hororových príbehov, ktoré pripomínajú rozprávačské umenie z Tisíc a jednej noci. Svojské ponímanie sveta a umelecké novátorstvo pri jeho reflektovaní predstavujú základ tvorby argentínskeho autora, ktorého v roku 1980 poctili Cervantesovou cenou, obdobou Nobelovej ceny v rámci španielsky písanej literatúry. Výber obsahuje krátke prózy zo zbierok Záhrada s chodníkmi, čo sa rozvetvujú, Artefakty, Aleph, Tvorca a Brodiova správa.