Pozemným televíznym signálom Nova presahuje štátne hranice Českej republiky. Stala sa určitým fenoménom aj na Slovensku, kde si veľmi rýchlo našla učenlivú sestru - Markízu. Brožúrkou, ktorú spísal s pomocou svojho právnika, reagoval Železný na svoje odvolanie bleskovo, emotívne a pritom veľmi pragmaticky. Právom si mohol povedať: toto sa bude predávať v takmer celom bývalom Česko-Slovensku. Nečudo, že Železný nechcel zostať pozadu, pretože o Nove sa už rozpísali dvaja odpadlíci - jej bývalí redaktori Kateřina Kašparová a Martin Maňák. Ondřej Štindl našiel pre tieto diela termín "pracovnoprávny thriller". Späť k Štvanici: informačná hustota osemdesiatich strán je pomerne chabá. Možné riziká sú ošetrené gumovou formuláciou v tiráži: "Dr. Železný nesie zodpovednosť za tie časti knihy, ktoré sám napísal." Štvanica dáva tušiť, prečo Železný neuniesol vyhadzov a vyštekol knihu. Uisťuje nás síce, že bol mimoriadne tvrdým manažérom, ale dikcia tohto milovníka vzácnych obrazov a kontemplatívnej hudby je nemužná, sebadojímajúca, gýčovito akčná a únavne mudrujúca. "Laura bola urobená na krásnu a Fred čoby dokonalý gentleman," približuje dallasovský zjav obchodných partnerov. Neodolateľná je pasáž: "Čosi mi vravelo, že by som si mal pred spaním pustiť Mozarta, pretože Wolfgang Amadeus Mozart bol veľkolepý, skladal prekrásnu hudbu a vie pohladiť po napätých nervoch." Spomína si na scénu, keď v roku 1968 vtrhli do Meštianskej besedy sovietski vojaci a Železného vyhnali. Nechce to porovnávať s dneškom, ale táto paralela sa mu stále vracia.
Vcelku zrozumiteľne, bez záväzných dát a čísel Železný prispieva k histórii CME, americkej spoločnosti sídliacej na Bermudách, ktorá sa po neuvážených investíciách v Maďarsku a Poľsku začala hospodársky rútiť, takže jej zostalo iba jedno zlaté vajce - Nova. Aby sa CME mohla predať konkurenčnej spoločnosti SBS čo najlepšie, potrebovala vlastniť aj vysielacie práva Novy, ktoré však drží spoločnosť CET 21 a v nej patrí 60 % Železnému. CME tlačila na Železného všelijako, aby jej v CET 21 umožnil vlastniť rozhodujúci podiel. Ponúkla mu za odkúpenie viac ako miliardu korún. On to však odmietol a odmieta, pretože nesúhlasí s praktikami CME, ktorá napríklad chcela nútiť ziskovú Novu, aby znižovala náklady tým, že nebude vyrábať pôvodné programy. Pražský riaditeľ tvrdil, že bez českých programov sledovanosť klesne. Inými slovami, Američania si v Nove presadzovali svoje záujmy rovnako tvrdo, ako si Železný obhospodaroval svoje záujmy v Čechách. Napríklad povestnou masírovacou reláciou - Volajte riaditeľovi. A väčší - čiže Američan - pohryzol menšieho - Čecha. Nemôžeme si nevšimnúť, že od prvej stránky hovorí Železný o svojej výške: "So svojou postavou džokeja som sa ocitol zoči-voči statnému takmer dvojmetrovému Fredovi Klinkhammerovi; aj ďalší súper John Schwallie sa nado mnou týčil ako obelisk, najmenej o tri hlavy vyšší ako ja. Stál som tam ako Napoleon zo starobylého plátna," vidí sa Železný a k Napoleonovi sa ešte niekoľkokrát vracia. Možno, že českú mediálnu scénu deväťdesiatych rokov ovplyvňovalo zo všetkého najviac tých niekoľko chýbajúcich centimetrov. JOSEF CHUCHMA
(Autor je redaktor denníka MF Dnes)
