ucký. "Niet pochýb o tom, že Svetová zdravotnícka organizácia sa rozhoduje až po dôkladnej analýze, hodnotí zdravotný prínos i riziká. Ak do svojho programu zaradila očkovanie hepatitídy B v dojčeneckom veku, mala na to pádne dôvody. Neviem, aké pôsobisko má MUDr. Jarábek, ktorý na stránkach SME prezentoval opačné stanovisko, ale je isté, že táto problematika je mu značne cudzia," domnieva sa S. Dluholucký. Hepatitída B je ochorenie, pri ktorom 30 percent infikovaných zomiera na tvrdnutie pečene. Výskyt bol pred očkovaním sedemkrát vyšší ako priemer u zdravotníckych pracovníkov a štyrikrát vyšší u Rómov. "Medzi deťmi sú ohrození hlavne novorodenci infikovaných matiek, deti žijúce v rodine s chorým a dospievajúca mládež po začiatku sexuálneho života. Riziko vyplýva aj z pichania drog či amatérskych tetovaní, piercingu a akupunktúry," dodáva S. Dluholucký. Od zavedenia očkovania rizikových skupín dospelých poklesol výskyt z 30 na 7 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pokles výskytu hepatitídy B prakticky na nulu zaznamenali odborníci v okrese Trebišov, kde prebiehala štúdia plošného očkovania novorodencov od roku 1989. Nehovoriac o tom, že ochrana je celoživotná. Podľa S. Dluholuckého celoplošné očkovacie programy zachránili vo svete životy stovkám miliónov detí. Vyhliadky do budúceho tisícročia hovoria o perspektíve očkovania aj proti takým ochoreniam, ako sú srdcovocievne príhody, astma a alergické ochorenia či nádory.