Dve absolútne odlišné tváre ukázali finalisti futbalovej Ligy majstrov vypredanému barcelonskému štadiónu Nou Camp a polmiliarde televíznych divákov v stredu večer tesne pred jedenástou hodinou. Zatiaľ čo v tábore víťazného Manchestru vytryskla eufória radosti zo zisku najcennejšej trofeje, hráči Bayernu Mníchov si políhali na trávnik a hromadne symbolizovali veľkú kopu nešťastia. Iba stodvadsať sekúnd nadstaveného času ich delilo od triumfu. Vo futbale relatívne krátky čas na to, aby sa dal vyhraný zápas ešte prehrať. V hlavnom meste Katalánska sa takýto minizázrak stal. "Boli to najlepšie dve minúty v dejinách športu," napísal víťazoslávne britský denník The Mirror. Plačúceho Janckera, Kuffoura i ďalších nemeckých futbalistov, ktorí stále nechceli pochopiť krutú realitu, musel ísť na trávnik dvíhať až tréner Ottmar Hitzfeld, aby si prišli po pamätné medaily. "Takú nešťastnú prehru som v živote nezažil," konštatoval prezident Bayernu Franz Beckenbauer. Strelec vedúceho gólu Mario Basler už v hektickom závere sedel na lavičke a pozeral sa na smutný koniec dobre rozohranej partie: "Naozaj môže byť futbal takýto brutálny?" Na mníchovskom Olympijskom štadióne sledovalo finále z veľkoplošnej obrazovky 40-tisíc fanúšikov Bayernu, ktorí mali k dispozícii desaťtisíc litrov piva. Aj im v tej chvíli zhorklo v ústach. "Je mi veľmi ľúto všetkých našich priaznivcov. Dvadsať rokov behám za týmto titulom a takto to dopadne," ťažko sa dralo z úst 38-ročného matadora Lothara Matthäusa.

MIROSLAV BUKOV