ármi banky. Vyhlásenie okrem toho nevyvrátilo možnosť eventuálneho prepojenia bankového domu s Crédit Agricole, čím by vznikla nová francúzska superbanka. Pôvodne deviatim bankám a poisťovniam vláda umožnila, aby dali svoje ponuky za podiel v 33 percentnom balíku akcií, ktoré Paríž ponúkol pre hlavných akcionárov. Po predaji tohto podielu by vláda mala uvoľniť v júli 1999 ďalších 47 percent akcií pre ostatných záujemcov. Francúzska vláda si nechá vo svojom vlastníctve 10-percentný podiel. Cena akcií ešte nie je určená, očakáva sa, že ich ocenenie bude závisieť od ponúk hlavných akcionárov a vypočíta sa po oddelení najvyššej a najnižšej spriemerovaním ostatných. Trhy odhadujú, že cena sa bude pohybovať medzi 25 až 30 eúr, čím by sa trhová hodnota banky pohybovala okolo úrovne 9 mld eúr. Analytici vyjadrili spokojnosť s vyhlásením francúzskeho ministerstva financií o rozdelení prvého podielu akcií. Podľa tohto rozdelenia Crédit Agricole by mal získať maximálne 10 percent CL. Spojením banky s investičným fondom by vznikla najväčšia finančná inštitúcia vo Francúzsku. Okrem toho vláda chce predať časť podielu zahraničným bankám, aby tak podporila reštrukturalizáciu zahraničných operácií CL. Vláda stiahla svoju ponuku na predaj dvom inštitúciám, z ktorých jednou bola Paribas, pre komplikácie pri priebehu jej fúzie s Banque National de Paris a Société Générale. Ďalších 47 percent akcií, ktoré chce vláda predať, by sa malo rozdeliť medzi drobných investorov a inštitúcie v pomere 20 a 27 percent. Crédit Lyonnais začala v 80. rokoch s agresívnou politikou zameranou na rozširovanie svojich činností v Európe. Keď sa však dostala do problémov a hrozil jej bankrot, na to, aby získala úver od Európskej komisie, musela predať časť svojich aktivít v zahraničí.