namového kamenného základu a na jeho pevnom podklade prezentovaná krehkosť skla, ktorého cylindrické objekty v symbióze so pôsobením prirodzeného i umelého svetla zdôrazňujú "ľudskú dušu uväznenú vo vlastnej krehkosti a slabosti". Neoddeliteľnou súčasťou projektu je zvuková kompozícia - skladba autorky Iris Szeghy, napísaná na nemecký text Psalm (Žalm) francúzskeho básnika Paula Celana (reflektujúci jeho osobnú skúsenosť z hrôzy druhej svetovej vojny), je kombinovaná s transformovanou akustickou podobou monitorovaného a fotobunkami snímaného pohybu ľudí v priestore. "Duchovné posolstvo projektu Moniky a Bohuša Kubinskovcov a jeho umiestnenie do priestorov synagógy sa mi zdalo s posolstvom i štruktúrou Celanovej básne i so spôsobom môjho zhudobnenia nezvyčajne blízke," priblížila svoju účasť na projekte Iris Szeghy, ktorá v netradičnom zhudobnení básne necháva speváčku spievať text až na konci skladby, v záverečnom kvázihebrejskom nápeve, kým dovtedy interpretka text len rýchlo hovorí a šepká akoby nezrozumiteľne mrmlanú modlitbu.

Inštalácia, vnímaná vo svojej mnohovýznamovosti aj ako kontrast mužského a ženského princípu, je voľným, ale súčasne vnútornou logikou nadväzujúcim pokračovaním predošlých projektov autorov aplikovaných síce v sakrálnych priestoroch (Znenie ticha v bratislavskej Kaplnke sv. Jána či Story v trnavskej Synagóge - centre súčasného umenia, kde bola kurátorkou práve Jana Geržová), ale svojím posolstvom "predstaviteľným" a platným aj v civilnom prostredí.