Všeobecný dojem, že budúci izraelský premiér Ehud Barak je ten správny človek na čele židovského štátu na dosiahnutie zmierenia s Palestínčanmi, sa už v prvých dňoch po voľbách odrazil napríklad aj na zintenzívnení výstavby židovských osád na prevažne Palestínčanmi obývaných územiach. Tesne po voľbách sa obnovila výstavba na dvoch východojeruzalemských sídliskách Har Choma a Ras el-Amúd a skupina Mier teraz identifikovala tri celkom nové osady v Predjordánsku založené po 17. máji. V Kirjat Arba pri Hebrone sa začali vyznačovať nové obecné hranice na pozemku, ku ktorému sa prihlásil palestínsky vlastník.

Palestínčania by sa chceli za Barakovej vlády dopracovať k vlastnému štátu, ktorý by ohraničovali hranice Izraela spred roku 1967, a v bleskovej vojne okupované územie na západnom brehu Jordánu by pripadlo im. Dnes však integritu tohto územia narúša množstvo židovských osád. Najradikálnejším krídlom izraelskej voličskej základne sú práve obyvatelia týchto sídel, ochotní žiť v strede Palestínčanmi obývaných území pod silnou vojenskou ochranou. Paradoxne, práve kvôli nim na jeseň padla pre nich v skutočnosti dobrá Netanjahuova vláda. Odporcovia územných ústupkov Palestínčanom sa po podpísaní dohody z Wye postarali o to, že Benjamin Netanjahu musel vypísať predčasné voľby. Har Choma, Ras el-Amúd vznikli jeho zásluhou, za jeho vlády sa hranice Jeruzalema rozšírili a vydali množstvo povolení na výstavbu v osadách na západnom brehu. Netanjahu tvrdil, že nik nemôže Izrael zastaviť v investovaní do výstavby a rozvoja jeho miest a obcí. Barak bude musieť riešiť štatút týchto území, a ak sa nechce dostať na úroveň vzťahov s Palestínčanmi za jeho predchodcu, bude musieť postupovať rýchlo. Horlivosť, ktorou sa snažia osadníci využiť politické vákuum pred vytvorením vlády, je výrazom ich obáv, že za Baraka sa im bude vodiť horšie. Nebudú môcť počítať so štátnym rozpočtom, v pirátskych osadách bez stavebného povolenia sa výstavba zastaví a niektorí sa budú musieť presídliť na nové miesto - to všetko sa môže stať na základe prvých signálov o úmysloch nového premiéra. Čo však Barak v skutočnosti urobí? Rokovania o hraniciach území, ktoré by mali pripadnúť Palestínčanom, budú popri Jeruzaleme jednou z najťažších tém záverečnej fázy rokovaní. Keď vezme do vlády pravicový Likud a zvlášť keď na jeho čele bude stáť radikálny Ariel Šaron, ktorý zrejme dostane aj nejaké dôležité ministerské kreslo, bude to ešte ťažšie. Aj keď Barak nebude tolerovať nové stavebné aktivity, musí sa postarať o bezpečnosť tých existujúcich, vojaci teda na západnom brehu zostanú ešte veľmi dlho. Môže síce raziť celkom inú politiku výstavby a zakladať nové osídlenia mimo Arabmi obývaných území, no boj o územie sa premieta často do konkrétnych občianskoprávnych sporov o pozemky, podobných, ako sa teraz rieši v Kirjat Arba. Takéto spory budú ešte dlho zamestnávať miestne orgány a súdy bez ohľadu na to, aká bude izraelská politika. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ