JOLANA LAZNIBATOVÁ, riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave: "Na Slovensku práca s nadanými deťmi závisí od entuziazmu jednotlivcov. Starostlivosť o ne nie je rozpracovaná koncepčne ani celoplošne. Neexistuje legislatíva. Malo by sa toho ujať ministerstvo školstva, ale zatiaľ je to iba v rovine teórie. Nadanými deťmi sa zaoberám už dvadsať rokov a to, čo by nám prospelo najviac, je špeciálne poradenstvo pre celé Slovensko. Preto trváme na vzniku centra pre nadané deti a talent. Pri ňom by pracovala aj poradňa, kde by rodič či učiteľ našiel pomoc, získal informácie. Návrh na jeho vznik som na ministerstvo dala ešte v roku 1996 a odvtedy sa nič nedeje."
DOROTA KOPASOVÁ, psychologička, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava: "Mám to šťastie, že robím aj v detskom centre a moja klientela je teda rôznorodá. Tvoria ju deti s rôznymi druhmi postihnutia, ale aj nadané deti. Obe skupiny tvoria extrémy. Aj nadané deti potrebujú pomoc, samozrejme, v úplne inej oblasti ako deti postihnuté. Jedna vec je úroveň intelektu, druhá radosť, ktorú by malo zažívať každé dieťa. Nadané deti tým, že vynikajú, tie ostatné rušia. Ba niekedy pôsobia ako sociálne a emociálne nezrelé, treba ich učiť, ako sa správať v kolektíve, aby boli spokojné. Títo chlapci a dievčatá sú v kolektívoch málokedy šťastní. Nemám dojem, že je správne, ak sa celé okolie v plnej miere nadaným deťom prispôsobuje. Veľké rezervy vidím v komplexnom rozvíjaní osobností nadaných detí."
DUŠAN HALGAŠ, otec troch detí, Trnava: "Jeden z našich synov chodí do Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Denne ho vozíme z Trnavy, onedlho sa rodina kvôli nemu presťahuje do hlavného mesta. Ja osobne hlavný problém pri výchove nadaných detí vidím v systéme školstva, v tom, že direktíva z ministerstva núti učiteľov, aby sa vybíjali v jalových veciach. Sú viazaní predpismi, osnovami a výkazmi, nemajú dostatočný priestor na to, aby si iniciatívne vytvorili manévrovací priestor, ktorý by prispôsobili jednotlivým žiakom. Dnes, ak majú v triede talent, nemôžu ho rozvíjať, lebo im chýba čas. Školstvo by malo byť také, aby dokázalo vyzdvihnúť mieru jednotlivca a nenútiť všetky deti k rovnakým učebným výkonom. Prístup k talentovaným deťom by sa mal zmeniť v tom, aby sa spoločnosť k nim začala stavať ako k národnému bohatstvu."
KLAUDIA JEŠKOVÁ, učiteľka matematiky a fyziky na základnej škole v Bratislave: "Mám také skúsenosti, že dieťa býva zvyčajne nadané jednostranne. Napríklad vyniká v angličtine, ale prepadá zo zemepisu, alebo naopak. V triede ho treba neustále zamestnávať, učiteľ je však brzdený učebnými osnovami. Minulý rok som bola triednou výberovej triedy ôsmakov. Išlo o elitu, pozbieranú z ostatných tried. Tu sa učilo úplne ináč ako v triede, kde zostali trojkári. Kolegovia, ktorí učili v bežných triedach, poukazovali na tie rozdiely a neveľmi ich schvaľovali." (or)
