Zásadných rozdielov medzi V. Mečiarom a R. Schusterom je viac, hoci sa nedá vyhnúť ani istej podobnosti oboch protivníkov. Z hľadiska stability Slovenska je zrejme rozhodujúce, že kým R. Schuster ako kandidát vládnej koalície vstupuje do trojuholníka vláda-parlament-prezident ako predstaviteľ kritickej kooperácie so zákonodarnou a výkonnou mocou, V. Mečiar sa vôbec netají, že jeho cieľom je "zmena zmeny". Právomoci prezidenta sú síce z tohto hľadiska dosť obmedzené (môže vracať parlamentu zákony na opätovné prerokovanie, hoci v porovnaní s minulosťou už nie ústavné zákony), určite však môže nadštandardne znepríjemňovať život NR SR a vláde v situáciách, ktoré si vyžadujú kooperáciu vlády a hlavy štátu (napríklad pri vymenovaní členov vlády či v období po parlamentných voľbách, kde môže šachovať s poverovaním zostavenia vlády). Z tohto hľadiska sú mimoriadne pokrytecké slová V. Mečiara, ktorý presadzuje princíp kohabitácie vlády a prezidenta ako celkom prirodzený a ako prejav demokratickosti politického systému (pričom si protirečí nielen svojou minulosťou,

t. j. brutálnymi útokmi na bývalého prezidenta, ktorý prezentoval odlišné názory na niektoré javy, ale aj budúcnosťou, t. j. avizovaním sporov medzi vládou a "Hradom"). Situácia, že V. Mečiar si predstavuje pod budovaním slobodného, demokratického a prosperujúceho Slovenska to, čo väčšina triezvo uvažujúcich občanov, doteraz nenastala.

Ďalší rozdiel je vo vnímaní R. Schustera a V. Mečiara v zahraničí, čo bude mať významný vplyv na integračný proces Slovenska, o príleve zahraničných investícií nehovoriac. Viacerí zahraniční diplomati dávali v čase tretej vlády V. Mečiara neskrývane najavo, že činnosť vlády V. Mečiara a jeho osobne je najväčšou prekážkou integrácie SR do NATO a EÚ (flagrantne to bolo viditeľné pri zmarení referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe hlavy štátu, ktoré sa udialo len niekoľko týždňov pred madridským summitom NATO, či pri udelení amnestie fakticky I. Lexovi a pracovníkom SIS). Ani povolebná činnosť a vystúpenia V. Mečiara neposkytujú náznaky, že by sa v jeho zahraničnopolitickej orientácii niečo menilo (naposledy spomeňme len perličku pre denník Pravda o integrácii SR do EÚ: "bolo dohodnuté, že ešte v prvom polroku 1999 pod nemeckým predsedníctvom prejdeme do prvej skupiny"). Podpora zahraničia kandidátovi vládnej koalície je nespochybniteľná.

Predpoklady R. Schustera a V. Mečiara zjednocovať krajinu či obrusovať hrany medzi dvoma vykryštalizovanými tábormi sú takisto odlišné, hoci nie zásadne - šance R. Schustera prispieť k nevyhnutnému zmiereniu sú predsa len vyššie ako u V. Mečiara, na vzťahu ku ktorému je rozdelená spoločnosť už niekoľko rokov a náznaky nápravy tohto stavu u V. Mečiara nebadať. Predseda HZDS sa navyše osobne spolupodieľa na súčasnom stave ekonomiky a nemôže sa vyhnúť zodpovednosti za jej vytunelovanie a za mnohé ekonomické trestné činy - z tohto hľadiska je veľmi nepravdepodobné, že by podporoval proces spravodlivého vyriešenia mnohých kriminálnych činov. Globálna podpora R. Schustera, hoci neraz vynútená, má predsa len vyššie predpoklady na zmierovanie slovenskej spoločnosti (s výnimkou HZDS, preto tá zmienka o odlišnosti nie zásadnej). Podmienkou tohto procesu je aj nadstraníckosť prezidenta, kde Schuster avizuje pozastavenie členstva v SOP počas výkonu funkcie, V. Mečiar avizuje doriešenie tejto otázky až po voľbách, keď príznačne pripomína, že zákon takúto podmienku nedáva.

Zodpovednosť za minulosť je u oboch kandidátov podobná - R. Schuster je na svoju komunistickú minulosť hrdý, V. Mečiar cynicky argumentuje, že jeho zodpovednosť za stav krajiny sa skončila 28. septembra 1998. Nadštandardný rozdiel nie je miestami ani vo vzťahu k médiám - podpora V. Mečiara v prednovembrovej STV bola porovnateľne nechutná ako podpora R. Schustera v TV Markíza. Treba však dodať, že ťaženie V. Mečiara proti médiám (útok na Smenu, blokovanie informácií a politické limitovanie inzercie zo strany štátnych úradníkov, pokusy o zvyšovanie DPH, útoky na SME, TWIST a Markízu, využívanie SIS na sledovanie novinárov) môže byť len ťažko prekonané. (rk)