Po svojom zvolení prezident SR zloží sľub do rúk predsedu Ústavného súdu - "na svoju česť a svedomie" ním prisľúbi vernosť republike. A tiež aj to, že bude "dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike". A napokon sľúbi, že svoje povinnosti bude "vykonávať v záujme občanov", že bude "zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony". Pretože obaja uchádzači o najvyšší post pôsobia vo verejnom živote už dlho, podľa ich doterajšieho správania je možné odhadnúť, aké sú ich predpoklady na to, že splnia záväzky prezidentského sľubu.
R. Schuster i V. Mečiar sa zhodujú v tom, že súčasťou starostlivosti o blaho národa, blaho menšín i etnických skupín je integrácia republiky do Európskej únie. Prezident, ktorý reprezentuje republiku nielen dovnútra, ale i navonok, môže rýchlosť integračného procesu ovplyvniť, a to tak pozitívne, ako aj negatívne. Ako je známe, politika V. Mečiara ako predsedu vlády bola hlavnou prekážkou, pre ktorú SR nebola pozvaná na priame rozhovory o členstve v únii. Luxemburský summit EÚ v decembri 1997 zdôraznil, že slovenská reprezentácia musí zabezpečiť "lepšie fungovanie demokratických inštitúcií". Ak V. Mečiar ako predseda vlády nedokázal uspokojiť oprávnené nároky EÚ, potom nie je pravdepodobné, že tú istú úlohu zvládne ako prezident. V porovnaní s ním má R. Schuster oveľa väčšie možnosti, pretože sa ako reprezentant štátu ešte ničím nediskvalifikoval.
V. Mečiar ako predseda vlády v decembri 1994 sľúbil, že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov. Spôsob jeho vládnutia i spôsob, akým sa počas jeho tretej vlády uskutočnila privatizácia, ukazuje, že politické záujmy jeho hnutia, jeho vlády, i záujmy prominentných privatizátorov dostali prednosť pred záujmami občanov a štátu. Majetok v účtovnej hodnote za vyše 110 miliárd korún prešiel prakticky bez náhrady do súkromných rúk, pričom výber profitujúcich osôb mal zjavne politické a protekčné dôvody. Ak verejný činiteľ neplnil svoje povinnosti v záujme občanov ako predseda vlády, sotva sa dá od neho očakávať, že ich bude v záujme občanov plniť ako hlava štátu. Aj keď doterajšie aktivity R. Schustera, predovšetkým ako prednovembrového funkcionára, menej ako predsedu SNR a košického primátora, legitimizujú otázku, či aj v jeho prípade bol "záujem občanov" rozhodujúcim dôvodom verejnej činnosti, v porovnaní so svojím protikandidátom však R. Schuster nebol po novembri 1989 tvorcom a ani iniciátorom systému, ktorý ohrozoval ústavné zriadenie republiky.
Od hlavy štátu sa očakáva, že bude občanom vzorom pri zachovávaní a obhajobe ústavy a ostatných zákonov. V. Mečiar sa v rokoch 1994 až 1998 podieľal na všetkých vládnych a koaličných porušeniach ústavy a mal podiel aj na viacerých závažných, ba až trestných prípadoch porušovania zákonov. Protiústavné vylúčenie poslanca z Národnej rady SR, protiústavné a protizákonné zmarenie referenda o priamej voľbe prezidenta a vstupe do NATO, viacnásobné nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu - to všetko predseda HZDS priamo žiadal a podporoval. Potvrdilo sa dôvodné podozrenie, že Slovenská informačná služba pod vedením I. Lexu konala proti zákonom a spáchala viaceré trestné činy - ako premiér V. Mečiar poskytoval riaditeľovi SIS politickú ochranu. Ako zastupujúci prezident V. Mečiar udelil I. Lexovi a G. Krajčimu individuálnu amnestiu, čo bol akt, ktorým dehonestoval úrad hlavy štátu. O R. Schusterovi nie je známe, že by sa dopustil protiústavných alebo protizákonných činov. Aj v tomto ohľade sa z dvojice uchádzačov viac približuje k priemernému bezúhonnému občanovi ako jeho volebný súper. (ml)
