ame sa, vždy ich znovu a znovu porazíme," vyhlásil premiér. Avšak v projektiloch, ktoré pripravili o život Massima D`Antonu, vidia mnohí návrat obdobia teroru. "Anni di piombo", alebo olovené roky, ako ich volajú Taliani. Po odmlke v 80. rokoch zdvíha ľavicový terorizmus v Taliansku opäť hlavu. K atentátu sa prihlásili Červené brigády (BR), podľa ktorých nastal čas, aby opäť prevzali "ozbrojenú iniciatívu". "Najtemnejšie dni Republiky sa vrátili ako nočná mora," napísal rímsky denník La Repubblica.
Vyšetrovatelia vôbec nepochybujú o tom, kto za vraždou stojí, pretože zločin bol dokonale naplánovaný a dôsledne uskutočnený. Má všetky znaky profesionálnej teroristickej organizácie. Dva mesiace vopred ukradnuté auto, ktoré teroristi použili, je dôkazom, že všetko bolo dôkladne naplánované. Aj 28-stránkové vyhlásenie, ktorým sa BR hlásia k vražde, vyvolalo veľké obavy. Rozsiahly dokument je skôr programovým vyhlásením, obsahujúcim "analýzu" politickej a hospodárskej situácie krajiny. "Vrátili sme sa k metóde `udri a zmizni`," oznamujú teroristi. Jazykom 70. rokov hovoria o imperialistoch, robotníckej triede a diktatúre proletariátu. Niekoľko riadkov sa dotýka i odsúdenia útokov NATO proti Juhoslávii, ktoré majú za cieľ "zničiť ekonomický potenciál Srbska".
Iba voľba obete je trochu prekvapujúca. D`Antona bol považovaný za "priateľa odborov" a za stúpenca vládnucej Demokratickej strany ľavice (PDS). V rozstrieľanom kufríku, ktorým si márne snažil kryť hruď, niesol návrh nových opatrení proti nezamestnanosti, ktorý sám vypracoval. Z hľadiska logiky teroristov bol však "exponentom" režimu, odporným poklonkovačom pred odbormi a štátom. Podľa expertov nie je nový teror namierený proti klasickej pravici, ale práve proti umierneným stúpencom "zapredanej reformnej ľavice". Sám premiér D`Alema je vôbec prvým bývalým komunistom, ktorý sa postavil na čelo západoeurópskej vlády.
Teroristické násilie vedené skupinami zľava i sprava pripravilo v rokoch 1969 až 1989 o život okolo 400 ľudí. Únos a vražda kresťanskodemokratického premiéra Alda Mora, ale aj teroristický masaker na železničnej stanici v Bologni zostali v pamäti Talianov i po tom, čo v polovici 80. rokov Červené brigády upustili od násilia. Odvtedy bolo mnoho predstaviteľov BR z väzenia prepustených. Vrátane zakladateľa hnutia Renata Curcia, ktorý je dnes podmienečne na slobode. Zatiaľ nie je jasné, či príslušníci skupiny, ktorá zavraždila D`Antonu, patria k novej generácii BR, alebo ide o oživenie starých akčných kománd. Podľa novinových správ však došlo v posledných týždňoch k už viac než 30 útokom na kancelárie PDS, ktorým doteraz nikto nevenoval mimoriadnu pozornosť. Po vražde D`Antonu sa však na tieto útoky začína pozerať ako na predzvesť novej teroristickej kampane.
