ch cien a včera ich udelila laureátom za vlaňajšok. Za poéziu ju dostal Pavol Janík (Niekto ako boh), za prózu Peter Holka (Sen o sne), v oblasti detskej literatúry bol najúspešnejší Martin Môťovský (Rozprávka o dievčatku Girl), cenu za najpredávanejšiu knihu dostala Dana Podracká (Nedočkavý prvák) a osobitné uznania si odniesli Janko Silan (Súborné dielo - 8 zväzkov) a Tomáš Winkler (Čas pred nesmrteľnosťou). Pohľad na zloženie poroty, v ktorej figurovali po jednom zástupcovia Združenia vydavateľov a kníhkupcov, Ministerstva kultúry SR, Literárneho fondu, Spolku slovenských spisovateľov, Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Slovenskej sekcie IBBY - Priateľov detskej knihy a traja arbitri z domácej VÚB, napovedá, že v nej bolo prítomné spektrum, ktoré mohlo byť (a podľa informácií zvnútra poroty aj bolo) predpokladom objektivity a korektnosti. Otázniky vyvoláva však štatút súťaže, ktorej stálymi partnermi sú Knižná revue a Literárny týždenník - knihy totiž vydavateľstvá do nej prihlasujú. Lenže, iba niektoré z vydavateľstiev. Ako potvrdil Koloman Kertész Bagala, ktorého knižky z vydavateľstva L.C.A. sú v ponuke pôvodnej slovenskej literatúry neprehliadnuteľné, morálnou zábranou je práve väzba Spolku slovenských spisovateľov či Národného literárneho centra s touto súťažou. Ocenení autori teda nevychádzajú z kompletnej reprezentatívnej ponuky všetkých vydavateľstiev, zo všetkých vlaňajších nových knižiek, čo značne znižuje prestíž súťaže, jej ducha, a namiesto pomenovania cena sa tu skôr núka slovko konkurz. Pravda, štatút súťaže je vec vyhlasovateľa a je tiež jeho pravda, že kto nechce, tak sa prihlásiť nemusí. Napriek neveselej ekonomickej súčasnosti i biednej úrovni legislatívy v oblasti sponzorskej podpory kultúry, keď akákoľvek zmienka o možnosti prísť k nejakej korune vzbudzuje záujem, nádej ba až vďačnosť, túto možnosť neprihlásiť sa z principiálnych dôvodov "využili" mnohí. ALEXANDER BALOGH