Vedci z Ústavu Maxa Plancka pre biochémiu v nemeckom Martinsriede vypracovali základy nového chemického mikroskopu, ktorý dokáže rozoznať povrchovú štruktúru a chemické zloženie miniatúrnych, len milióntinu milimetra veľkých vzoriek hmoty. Prístroj podľa svojich tvorcov nájde uplatnenie tak vo fyzike (supravodiče), ako aj v medicíne. Súčasťou moderných elektrónových a rastrových mikroskopov je takzvaný dotykový hrot, ktorý zaznamenáva elektrické prúdy a mechanické sily na povrchu. Tieto údaje potom počítač zloží do plastického obrazu povrchu skúmanej vzorky. Spomínané mikroskopy však nedokážu rozoznať chemické štruktúry. Fyzici ústavu Maxa Plancka zistili, že tieto informácie sa dajú získať pomocou infračerveného žiarenia.
DINOSAURY SA DRŽALI PRI ZEMI
Diplodocus a Apatosaurus sú názvy príbuzných druhov dinosaurov, o ktorých si vedci pre ich výšku doteraz mysleli, že dokázali obhrýzť listy až na vrcholkoch stromov. Počítačové modely s použitím nájdených kostí dinosaurov však ukázali, že tieto obrovské tvory si hľadali potravu pri zemi a že labuti podobné držanie krku u nich neprichádza do úvahy, napísal nemecký časopis Spektrum der Wissenschaft. Vedci dnes došli k záveru, že Apatosaurus síce dokázal zdvihnúť hlavu do výšky, no Diplodocus ju ledva dostal nad svoj chrbát a už vôbec nebol schopný zaujať držanie krku v tvare písmena S. Podľa Parrisha to svedčí o tom, že dinosaury sa živili listami rastúcimi nízko nad zemou, ktoré boli výživnejšie ako ihličie borovíc a iná vegetácia tých čias.
HYPOCHONDRI SÚ NAOZAJ CHORÍ
Táto choroba je známa viac ako sto rokov, no jej organické príčiny nepoznáme. Jej symptómy sú únava, svalové bolesti, bolesti hlavy, problémy s pamäťou a koncentráciou, poruchy spánku a búšenie srdca. Niektorí lekári usúdia, že majú pred sebou hypochondra. Iní však túto záležitosť berú vážne. Podľa Kennetha C. Hyamsa, vedúceho epidemiologického oddelenia Naval Medical Research Center v Bethesde, štát Maryland, je zaujímavá podobnosť v opise symptómov: všade sa objavuje únava, bolesti hlavy, problémy s koncentráciou, často sa objavujú aj depresie, stavy úzkosti a niektoré individuálne problémy. "To, že chýbajú objektívne príčiny, neznamená, že títo ľudia nemajú problémy," hovorí Hyams. Simon Wessely, profesor psychologickej medicíny a vedúci oddelenia pre chronickú únavu na Kings College v Londýne odporúča na zbavenie sa najčastejších príznakov - únavy a bolesti svalov - odstupňovanú sériu cvičení na vylepšenie vytrvalosti.
ZA LEUKÉMIOU JE ZMENENÝ GÉN
Nemecko-americkému tímu vedcov sa podarilo dokázať, že štvrtina pacientov trpiacich leukémiou má zmenený gén, ktorý hrá rozhodujúcu úlohu pri tvorbe krvi. Objav vedcov z Univerzity Ludwiga Maximiliana v Mníchove a Harvard Medical School v Bostone však neznamená, že existuje dedičná forma leukémie. K zmene génu dochádza po narodení, no príčina tohto vývoja je zatiaľ neznáma. Podľa terajších poznatkov v ranom štádiu tvorby krvi hrajú dôležitú úlohu dva gény. Jeden z nich je u pacientov s leukémiou nápadne často poškodený. Profesor Wolfgang Hiddemann, riaditeľ III. medicínskej kliniky v Mníchove hovorí: "Medzičasom vieme, že so zmenou tohto génu sa menia väzbové miesta leukemických buniek.Teraz sa pokúšame zistiť, či je možné rastovými faktormi väzbové miesta korigovať a leukemickú bunku tak zneškodniť." (TASR)
