Šéf bezpečnostného výboru v Senáte Richard Shelby vyzval včera Janet Renovú, ministerku spravodlivosti USA, aby odstúpila zo svojej funkcie. Shelby svoju výzvu odôvodnil nedostatkom rozhodnosti ministerky v kauze špionáže vo výskumných laboratóriách v Los Alamos. Jeho výzva má pritom slušné šance na úspech.
O čom je kauza Los Alamos? V skratke - o špionáži čínskej tajnej služby v najvyspelejšom nukleárnom výskumnom laboratóriu v USA. Stolička sa pod ministerkou začala kývať už minulý týždeň, keď Christopher Cox, šéf špeciálneho výboru oznámil, že sa mu podarilo dosiahnuť odtajnenie správy, ktorá obsahuje dôkazy o závažnej špionážnej činnosti čínskej tajnej služby v Los Alamos. Jedným z hlavných "záporných" hrdinov je Wen Ho Lee, bývalý pracovník laboratória, ktorý je podozrievaný zo špionáže. Nikdy mu však nemohla byť dokázaná - a kritici J. Renovej tvrdia, že práve ministerka má na tom zásadný podiel. Lee bol podozrievaný totiž už od roku 1997. FBI sa nezdali jeho pričasté cesty do USA, počas ktorých sa stretával nielen s vedcami a kolegami, ale existujú aj fotografie, na ktorých sa srdečne objíma s vysokými čínskymi štátnymi úradníkmi. FBI požiadala preto v roku 1997 ministerstvo spravodlivosti, aby mohla začať sledovanie podozrivého, okrem iného aj pomocou odpočúvania. Ministerka dvakrát odmietla a podľa informácií FBI denníku New York Times sa ho "agresívne zastávala". Podozrenia FBI zosilneli po tom, ako bol Lee na začiatku tohto roku pristihnutý, ako poslal prísne tajné údaje zo svojho počítača do "nestráženého" počítača. Toto porušenie predpisov ho stálo miesto - zatiaľ však nie slobodu. Údaje totiž čínska tajná služba neprebrala - je otázka, či preto, že s ňou Lee nespolupracoval, alebo preto, že "nestihla". V každom prípade, kritici obviňujú Renovú, že práve v súvislosti s odopretím povolenia sledovať Leeho je možné, že Čína mala v Los Alamos svojho špióna o dva roky dlhšie.V súvislosti s Coxovou správou sa bude tento týždeň kývať aj kreslo ministra energetiky Billa Richardsona. Cox dnes uverejní pasáže svojej správy, ktoré sa týkajú práve jeho "mimoriadne kritických" chýb. Richardson a Renová sa pritom nemôžu spoliehať na nekonečnú podporu prezidenta Clintona - ten Renovej zatiaľ síce vyslovil dôveru - obhajoba ministrov chybujúcich v prípade čínskej špionáže je pre amerického prezidenta príliš horúcim zemiakom. Voliči by sa totiž mohli začať pýtať, či neexistuje spojitosť s veľkorysými darmi čínskych armádnych činiteľov na kampaň Demokratickej strany, respektíve, prečo čínsky generál Ji Shengde podporil znovuzvolenie Clintona do funkcie prezidenta 366 000 dolármi.
ZOLO MIKEŠ, Washington
(Autor študuje medzinarodné vzťahy na Georgetownskej univerzite)
