Tvrdí, že má pätnásť. Vyzerá na to, no tvár má zmučenú a vydesenú. Bol jedným z 942 kosovskoalbánskych mužov oslobodených zo srbského väzenia, ktorí prišli v sobotu a v nedeľu do Albánska a vypovedali o systematickom bití. Dezorientované, vychudnuté a traumatizované skupinky mužov prepustených zo zajatia dorazili do bezpečia po prvý raz od začatia exodu utečencov z Kosova. Rozprávali súvislé príbehy o bití a mučení hladom. "Zaobchádzali s nami ako so zvieratami," hovorí 30-ročný Bahri Hyseni. Fitim Syla (24) je natoľko zoslabnutý, že nevládze zdvihnúť 5-kilogramové bremeno. "Mal som šťastie. Bili ma len rukami, 70 až 100-krát. Iných nútili zápasiť medzi sebou. Dali im rúčky od metiel a prikázali biť sa," povedal.
Sedem mužov povedalo spravodajcovi Reuters, že ich držali v miestno- stiach, kde mohli len sedieť s kolenami pritisnutými k hrudi. Starší muži vyzerali najdivšie, ich tváre boli hrozivo tvrdé, s prázdnym pohľadom a uštvané. Mnohí boli vyziabnutí. Väčšina mužov, ktorí vypovedali, že ich držali vo väzení v Smrekonici, bola vo veku 20-30 rokov, niektorí však po štyridsiatke a iní zase v teenagerskom veku. Dvaja chlapci vo veku 14 a 15 rokov stáli v nedeľu so stovkami ďalších na hlavnom námestí v albánskom Kukeši so sivými dekami a plastovými kontajnermi s vodou, ktoré dostali od humanitárnych pracovníkov. "Hľadali vysokých, silných mužov," hovorí vyziabnutý chlapec s akné, ktorého zajali 2. mája. "Bili ma drevenou tyčou, tri razy," dodáva a ukazuje si na kríže. Jeho montérky, tenisky a pulóver sú zrejme to jediné, čo má. Muži vypovedali, že ďalšie tisíce sú stále vo väzeniach. Ich počet odhadujú na dve-tritisíc. Lekári podali správu o pomliaždeninách a zlomených kostiach. Niektorí z postihnutých mali žalúdočné problémy, keď dostali jedlo. Hovorili, že vo väzení dostávali len chlieb.
Muži v Kukeši len krčia plecami, keď sa ich pýtajú, prečo boli oslobodení. Zadržali ich ako údajných členov Kosovskej oslobodzovacej armády. Nikto z nich nemal uniformu. Krútia hlavami, keď sa ich spytujú, či boli v UCK. Ich príbehy nie je možné overiť, ale tí, ktorí prišli v nedeľu, hovorili prakticky to isté ako muži, ktorí prišli už v sobotu. Sobotňajšia skupina takmer celá vypovedala, že ju vybrali z konvoja, ktorý sa snažil dostať z Mitrovice. Nedeľňajší prišli z rôznych miest, uviedol pracovník UNHCR Rupert Colville. "Je na nich vidieť, že nech prežili čokoľvek, poznačilo ich to na celý život," hovorí. "Nik z nich nevedel, kam idú, takže strávili celý deň rozmýšľaním o tom, že ich zabijú. Sú tu dozvuky z Bosny, hoci nie v takej zlej podobe, ide to však tým smerom."
(REUTERS)