ých oslavách v budove Ríšskeho snemu v Berlíne Herzog zdôraznil, že Nemecko môže s istotou vstúpiť do 21. storočia. Budúce generácie budú môcť stavať na tom, že Nemecko je prosperujúcou krajinou s pevnou demokraciou a silným hospodárskym potenciálom. Odstupujúca hlava štátu vidí nedostatky v pomalom zjednocovaní krajiny. Herzog tiež pripomenul vojnu v Kosove a zdôraznil, že ústredným motívom nemeckej zahraničnej politiky je ochrana ľudských práv. Nestačí však dodržiavanie práv len požadovať, ale "v krajnom prípade je nutné tieto práva presadiť". Vojenská sila však môže byť až posledný prostriedok. "Skúsenosti z neslobody nás však zaväzujú, aby sme sa zvláštnou mierou zasadzovali za slobodu."

Politikom Herzog vytkol krátkozrakosť a nedostatok vízie. Práve v dobách neistoty a potreby reforiem je podľa neho zvlášť dôležité stanoviť dlhodobé zámery a zrozumiteľne s nimi zoznamovať verejnosť. Spolkový prezident, ktorý 1. júla odovzdá úrad svojmu nástupcovi Johannesovi Rauovi, vyzval východných a západných Nemcov, aby s väčšou úprimnosťou a pravdivosťou otvorili cestu vzájomnému porozumeniu. "Za 40 rokov rozdelenia krajiny sa životy Nemcov vzdialili viac, než sme si v prvej eufórii znovunadobudnutého zjednotenia mysleli," prehlásil Herzog. Pokiaľ ide o nacistickú minulosť Nemecka, nemožno za ňou urobiť žiadnu hrubú čiaru, povedal ďalej. Skúsenosti z prenasledovania, masových vrážd, vojny a vyháňania, z pretrpených nocí, keď padali bomby, zo zákazu hovoriť a myslieť treba čo najúplnejšie odovzdať budúcim generáciám. "To je naša povinnosť pred dejinami." V osobnom ohliadnutí za uplynulým päťročným obdobím v prezidentskom úrade Herzog povedal, že v Nemecku sa dalo "nekonečne veľa vecí" do pohybu. Prejavuje sa veľké úsilie o spolužitie Nemcov a cudzincov. Prichádzajúca generácia bude generáciou, ktorá "prijme svoju minulosť, a práve preto vstúpi sebavedome do budúcnosti", povedal.