Prezident Clinton sa podľa tvrdení najnovšieho vydania týždenníka Newsweek rozhodol dosiahnuť radikálny obrat vo vojne s Miloševičom nasadením záškodníckych skupín, ktoré majú v Juhoslávii okrem iného ničiť zásoby paliva a potravín, ale aj informačné systémy. Kľúčovú úlohu majú pritom zohrať najmä špičkoví počítačoví hackeri. Tento nový spôsob "totálnej vojny" dostal okamžite priliehavé meno: cybervojna alebo vojna v cyberpriestore. Newsweek sa pritom odvoláva na údajné prezidentovo rozhodnutie, o ktorom mal jeho poradca pre otázky národnej bezpečnosti Sandy Berger pred dvoma týždňami informovať členov výboru amerického Kongresu pre činnosť tajných služieb.

Clintonovo rozhodnutie bolo podľa istého vysokopostaveného vládneho činiteľa motivované okrem iného aj snahou "pohrať sa s bankovými kontami pána Miloševiča" a "prísť mu tak na kobylku inými spôsobmi". Biely dom síce poprel predovšetkým tú časť správy, ktorá hovorí o záškodníckej činnosti priamo v teréne, o nasadení prvotriednych počítačových hackerov pracujúcich v štátnych službách však radšej taktne mlčí. Odhaduje sa, že srbský diktátor má uložené milióny dolárov predovšetkým v gréckych, cyperských a ruských bankách. Na výsledky operácie, o ktorej mal Biely dom rozhodnúť iba pred tromi či štyrmi týždňami, si však v každom prípade bude treba chvíľu počkať. Odborníci tvrdia, že hackeri by si naprv sami museli v podozrivých bankách otvoriť vlastné účty a istú dobu sledovať, akým spôsobom peňažný ústav manipuluje s ich kontami. Až potom sa môžu pokúsiť preniknúť do bankového systému. "Ak sa im to podarí, bude to skvelé. Ak to zbabrú, bude to trapas ako hrom," vyjadril sa jeden z vládnych odborníkov. Údajné prezidentovo rozhodnutie vyraziť do boja proti srbskému diktátorovi "po telefónnych linkách" vyvolalo totiž v Amerike okamžite množstvo otázok. Predovšetkým medzinárodnoprávnych a etických. Tí, ktorí sú skeptickí voči podobným pokusom, tvrdia, že Amerika síce môže Miloševiča "napáliť" tým, že sa mu trochu poprehŕňa v bankových účtoch, v konečnom dôsledku však môže takýto pokus vyvolať paniku na bankových trhoch, krach niektorých bánk a stratu dôvery západných spojencov USA, ktorých sa cybervojna priamo či nepriamo dotkne. Zatiaľ čo v oblasti leteckých síl či námorného vojska majú západní spojenci jasnú prevahu, nie je isté, či sa aj medzi Miloševičovými Srbmi nenájde šikovný teenager, ktorý by sa zas na odplatu mohol pozrieť na bankové účty Billa Clintona. Amerika by rozpútaním cybervojny mohla vypustiť z fľaše Gina, ktorého sa jej v budúcnosti len ťažko podarí vrátiť späť. Demokratický senátor Joseph Lieberman pokladá síce podobnú operáciu za "úplne prijateľnú", skeptici tvrdia, že podobné pokusy podnikli USA v minulosti už proti Saddámovi Husajnovi, zatiaľ však úplne bezúspešne. (jk)