Súkromný roľník Alexei Ninicu naberá vodu z obecnej studne, na poli pracuje s koňmi, aby ušetril palivo, nemá ani čas, aby využil tri hodiny elektriny denne a v zime páli suchý trus, aby sa zohrial. Jeho priateľ, ktorý pracuje v neďalekom družstve v tejto časti južného Moldavska, sa zasmeje, keď sa ho spýtajú, kedy videl svoju poslednú výplatnú pásku: bolo to pred viac ako piatimi rokmi.
Ninicu sa chystal voliť v prospech udelenia rozšírených právomocí prezidentovi Petru Lucinschimu (na snímke REUTERS) - vraj ich potrebuje, aby vytiahol mladú republiku z hlbokej ekonomickej krízy a uviedol ju pevne na cestu reformy. "Nie je to cesta z tejto situácie... ale musí byť jedna osoba na špici, ktorá zaručí, že sa veci urobia," hovorí bosý Ninicu, hrajúc karty s ďalšími roľníkmi, ktorí priviedli svoje kone na očkovanie na veterinárnu stanicu.
Text na volebnom lístku, ktorý dostali voliči zvlášť pri včerajších miestnych voľbách, je mnohoslovný, neobsahuje nijaký záväzok a hlasovanie bude zrejme nasledovať zdĺhavý legislatívny proces zmeny ústavy - v prípade, ak ju voliči podporia. Moldavsko je výnimkou medzi bývalými sovietskymi republikami práve svojím relatívne silným parlamentom v porovnaní s exekutívou, a nie všetci súhlasia, že Lucinschi, ktorý by mal byť znovuzvolený do funkcie prezidenta na budúci rok, potrebuje zvláštne právomoci. "Má dosť právomocí vyriešiť mimoriadne problémy," hovorí Valerij Garev, popredný predstaviteľ komunistickej strany. "Myslíme si, že predčasne začína svoju predvolebnú kampaň." Lucinschi napríklad chce mať právomoc vymenovať vládu, v súčasnosti vytvorenú labilnou väčšinovou koalíciou frakcií, ktoré si rozdelili vládne posty medzi seba v pomere svojho zastúpenia v parlamente. Slabiny tohto systému sa odhalili už skôr v tomto roku, keď premiér rezignoval s tvrdením, že nezhody vo vláde ju robia neživotaschopnou. Nasledovala kríza, ktorá sa ťahala viac ako mesiac, a Lucinschi povedal agentúre Reuters, že nestabilita mala vplyv i na kľúčové reformy. Neschopnosť rumunsky hovoriaceho Moldavska zaručiť zvláštny štatút Slovanmi obývanému Podnestriu, ktoré pred vojnou v roku 1992 zaisťovalo tretinu priemyslenej produkcie krajiny, mala tiež vplyv na moldavskú ekonomiku. Diplomati oboznámení so situáciou odhadujú, že pašovaný benzín, alkohol a cigarety, ktoré prúdia cez rebelský región, spôsobili rozpočtu obrovské straty. "Myslím si, že Lucinschi dúfa, že referendum mu poskytne pevnú ruku voči samozvanému prezidentovi Podnesterska Igorovi Smirnovovi," hovorí západný pozorovateľ.
Moldavsko, poľnohospodársky štát medzi Rumunskom a Ukrajinou, ktorý sa pýši vinárskou tradíciou, utrpel najmä finančnou krízou v susednom Rusku, ktoré bolo pred augustom 1998 partnerom v 70 percentách obchodnej výmeny Moldavska. Mena lei spadla z 11 na 4,7 za dolár a priemerný mesačný plat, ak je vôbec vyplatený, predstavuje asi 20 dolárov. Hoci Moldavci na oboch stranách v debatách vylučujú nasledovanie cesty iných bývalých sovietskych republík, najmä autoritatívny štýl bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, dlho trpiaci voliči sa na to dívajú filozoficky: "Možno sa to vyvinie ako v Rusku, možno skôr ako vo Francúzsku," hovorí Ninicu, krčiac plecami. "Bolo by, samozrejme, lepšie, keby sa to podobalo skôr na Francúzsko." (REUTERS)
