BRATISLAVA (SME - dd) - Záchranný balíček, ktorý sa na odvrátenie hroziaceho kolapsu slovenskej ekonomiky rozhodla prijať slovenská vláda, bude stáť každého občana niekoľko sto korún. Vzhľadom na to, že vláda zatiaľ nezverejnila žiadne konkrétne čísla, jediný údaj, ktorý sa dá povedať v číslach, je, že každý občan zaplatí na budúci polrok v priemere o 272 korún viac daní, ako by zaplatil v prípade, že by vláda balíček neprijala. Podľa odborníkov by však neprijatie alebo odkladanie prijatia týchto opatrení prinieslo niekoľkonásobne horšie dopady na životnú úroveň. Suma 272 korún vyplýva z toho, že záchranný balík má do rozpočtu priniesť v polroku 9 miliárd korún. Pri približne 5,5 milióna obyvateľoch a 6 mesiacoch v polroku to je práve 272 korún. Tieto náklady však občan často nepocíti ako priame zvýšenie daní, ale iba sprostredkovane - v cenách. Napríklad zvýšenie DPH a zavedenie dovoznej prirážky sa totiž prejavia iba rastom cien.
Z nich najväčší sa predpokladá pri zmene cien nájomného. Tu sa prejavuje výrazná diferenciácia dopadov medzi vidiekom a mestami. Na vidieku sú totiž ľudia väčšinou vlastníkmi svojich domov, a tak sa zvýšenie nájomného na ich životnej úrovni neprejaví. O niečo nižší bude dopad na vidieku aj pri DPH, pretože vďaka pestovaniu vo vlastných záhradách a drobnochovu až tak nepocítia dopad zvýšenia DPH na ceny potravín. Naopak, najväčšie mestá, ako je Bratislava a Košice, ktoré sú navyknuté na určitý stupeň luxusu, pocítia pri potravinách okrem vplyvu DPH aj vplyv dovoznej prirážky, pretože sa v nich kupuje väčšie množstvo potravín z dovozu. Okrem mestského obyvateľstva pocítia výraznejšie dopady záchranného balíčka aj vyššie príjmové skupiny obyvateľstva, pretože častejšie kupujú tovar z dovozu a najmä autá, ktorých cena sa zvýši o dovoznú prirážku. Práve prostredníctvom daní na automobily, respektíve na benzín, vláda plánuje získať veľkú časť dodatočných prostriedkov. Orientácia na dopady na vyššie príjmy je cítiť aj v škrtoch. Podpora v nezamestnanosti klesne výraznejšie ľuďom s vyššou podporou ako tým s nižšou. Ďalšie úspory v sociálnej sfére sa majú dosiahnuť potláčaním práce načierno - má sa teda zabrániť, aby nezamestnaní, ktorí pracujú, nedostávali podporu z úradu práce. Vyššie príjmové skupiny pocítia intenzívnejšie aj zvýšenie cien elektrickej energie, plynu, tepla a vody. Ich domácnosti sú totiž spravidla energeticky náročnejšie ako domácnosti ľudí, ktorí zarábajú menej.
