Koaličné rokovania sa síce v Izraeli ešte oficiálne nezačali, no už teraz možno aspoň v hrubých rysoch usudzovať, aká bude mierová politika budúceho premiéra. Aj keď Netanjahuova vláda urobila v mierovom procese niektoré kroky, politická klíma, ktorú vytvárala, znemožňovala akýkoľvek moment zmierenia. Ehud Barak sa stáva premiérom v priaznivej situácii - Izraelčania vo voľbách odmietli Netanjahuovu stratégiu a arabské krajiny sa "tešia" na spoluprácu s novou vládou. Bude však musieť dokázať udržať určitú dynamiku v mierovom procese a zároveň nedovoliť, aby sa naštrbila reputácia Izraela ako "pevnosti" v regióne, aby nestratil dôveru doma ani medzi partnermi mierového procesu.
Už vo svojej kampani šéf Strany práce sľúbil, že na seba vezme viac rizika. Splneniu dohody z Wye zrejme nebude nič stáť v ceste a reálny je aj jeho sľub, že sa izraelskí vojaci z južného Libanonu do roka stiahnu za medzinárodné hranice. Pripustil síce, že odovzdá Palestínčanom 75 percent územia západného brehu Jordánu a nie všetky židovské osady ostanú pod izraelskou kontrolou, no ani Barak sa nechce vrátiť k hraniciam spred roku 1967. Sýria sa preto musí pripraviť na tvrdé rokovania o Golanských výšinách. Barak je navyše pripravený s Palestínčanmi rokovať za perspektívy vytvorenia samostatného palestínskeho štátu, ak získa od nich potrebné bezpečnostné garancie. Jednoznačne povedal, že žiadny rozpočet nebude vytvorený na rozširovanie židovských osád. Tie sa však počas predchádzajúcej vlády rozšírili a rozmnožili v takej miere, že bude veľmi ťažké určiť hranice budúceho palestínskeho štátu. Čo sa týka Jeruzalema, tu žiadny izraelský politik nemôže mať iný názor, ako ponechať ho zjednotený pod izraelskou kontrolou. Barak navrhuje širokú palestínsku autonómiou v jeho východnej časti a islamské svätyne v Starom Meste chce postúpiť jordánskej korune.
Barakova prvá zahraničná cesta povedie určite do USA. Obnovenie dôvery v situácii, keď Washington separátne vyjednáva s Palestínčanmi, je pre Izrael veľmi dôležité. Izrael potrebuje USA, aby presvedčili Palestínčanov vzdať sa nárokov na Jeruzalem a iba Washington môže dosiahnuť niečo vo veci redukcie strategických zbraní na Blízkom východe. No na druhej strane Barak zrejme dá Washingtonu pocítiť, pri ktorých témach by zahraničný nátlak nebol vhodný: v rozhodovaní o židovských osadách a konečných hraniciach si chce nechať absolútny manévrovací priestor. V jednom zo svojich prvých vyhlásení sľúbil, že to bude robiť s veľkou "politickou zodpovednosťou a politickou inteligenciou". KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
