Široké schody pred Archeologickým múzeom v Benátkach, ústiace na Námestie svätého Marka, sú denne obťažkané posedávajúcimi turistami. V príjemnom tieni tu dopriavajú oddych uchodeným nohám, kochajú sa výhľadom na najkrajšie benátske námestie a mnohí tu vybalia nielen plechovku s nápojom, ale s pokojom trebárs i rybiu konzervu. Na námestí je od rána do noci dokonalý "Brownov pohyb" so zmesou ľudí, jazykov, farieb pleti a - stoviek holubov. Tie sú možno i celé storočia neodmysliteľnou súčasťou benátskych pamiatok. Odhaduje sa, že v meste ich žije minimálne stotisíc a väčšina trávi svoj holubí život práve na Námestí sv. Marka. Podnikaví Benátčania predávajú návštevníkom vtáčí zob, ktorý turisti trúsia, kade chodia, v snahe nalákať čo najväčší kŕdeľ práve pred ten svoj fotoaparát. Mnohí si myslia, že odísť z Benátok bez autoportrétu s holubom na hlave či na pleci sa hádam ani nepatrí. Pritom tunajšia radnica podnikla už v minulosti veľa krokov proti tejto vtáčej populácii, o ktorej zainteresovaní tvrdia, že v Benátkach je vraj až dvadsaťkrát (!) početnejšia ako v omnoho väčšom centre Ríma. Radnica sa napríklad snažila obmedziť počet holubov chemicky ošetreným krmivom. Musela však napokon ustúpiť pod tlakom ochrancov prírody. Pred piatmi mesiacmi podpísal benátsky starosta Massimo Cacciari nové nariadenie, ktoré umožňuje v meste zneškodniť chorých vtáčích jedincov. Benátski zdravotníci totiž tvrdia, že až 15 percent miestnych holubov prenáša nepríjemné bakteriálne ochorenie - salmonelózu. Na strane hygienikov sú aj pamiatkari, ktorí oddávna poukazujú na agresívne pôsobenie vtáčieho trusu na historické budovy. (ru)