SPIŠSKÁ NOVÁ VES (SME - PETER ŠEFRÁNEK) - Spisšká Nová Ves je v týchto dňoch miestom, odkiaľ má vyjsť do Európy signál o odpútaní sa slovenského mužského basketbalu od dna, kam klesol v uplynulom neúrodnom období. Úvodné víťazstvá v kvalifikácii na ME 2001, a najmä spôsob, ako ich novo sa tvoriaci tím trénera Juraja Žuffu dosiahol, sú toho sympatickým náznakom. Richard Petruška, 208 cm vysoký a 118 kg vážiaci pivot, je ústrednou postavou slovenskej reprezentácie. Obrazne i doslova. Náš v súčasnosti najuznávanejší basketbalista, 30-ročný rodák z Levíc, jediný Slovák, ktorý pôsobil v NBA, hral naposledy v tureckom Galatasaray Istanbul. "Nedosiahli sme to, na čo sme nepochybne mali. Tri štvrtiny súťaže sme sa držali na prvom - druhom mieste, potom sa vyskytli problémy s americkými legionármi i manažmentom klubu, prehrali sme päť zo siedmich záverečných zápasov a klesli sme na konečné šieste miesto. Aj v Koračovom pohári sme mali na viac. Vyhrali sme skupinu, ale vypadli sme z osemfinále. Mne osobne sa darilo. Mal som veľmi dobrú sezónu, určite najlepšiu v doterajšej kariére. Zlepšil som sa fyzicky, darilo sa mi strelecky, hral som veľmi koncentrovane." Napriek tomu túži Richard Petruška po zmene. V hre síce ostáva aj Galatasaray, záujem o jeho služby majú aj v talianskom Varese, kde hrával pred odchodom do Turecka, ponuky prišli aj od španielskych klubov. Interes o slovenského basketbalistu je nevídaný, ale aj ojedinelý. R. Petruška pozná dôvody. "Náš basketbal nebol zameraný na export hráčov. Chýbali agenti, ktorí by sa, podobne ako je tomu napríklad v Juhoslávii, dokázali postarať o meno hráča." Žeby jediný dôvod? "Je pravda, že my Slováci nemáme v povahe snahu presadiť sa v zahraničí. Hráči sa príliš skoro uspokoja, veď je im dobre aj doma." Mladá nováčikovská krv bratov Rančíkovcov, Gabániho, Nováka (všetci štyria študujú na amerických univerzitách) je signálom zmeny. "Priniesli do reprezentácie čerstvý vietor, väčšiu dravosť. Prišli z USA, kde sú nútení bojovať o miesto v družstve, musia sa snažiť presadiť sa. Určite sú prínosom, v nároďáku zavládol iný duch. Noví hráči prispeli aj k väčšej vyrovnanosti, zlepšila sa pracovná atmosféra." Automaticky prichádza na rad téma v nedávnej minulosti často kritizovaná - vzťah hráčov k reprezentácii. "Je to úplne iné. Mladí chcú reprezentovať, je to pre nich česť. Sú mimoriadne ctižiadostiví, prinášajú do družstva tréningové návyky zo zámoria, čo všetko pozitívne vplýva na klímu v družstve. Napokon, národný tím môže byť pre nich odrazovým mostíkom pre ich ďalšiu profesionálnu kariéru. Ich métou musí byť presadiť sa v kvalitnom európskom klube." Richard Petruška to dokázal. Jeho zlatý majstrovský prsteň za víťazstvo v NBA, ktorý získal s Houston Rockets je pre našu nastupujúcu generáciu basketbalistov akýmsi majákom. Mimochodom uložený je v trezore istej banky v Istanbule. R. Petruška tvrdí, že nie pre cenu v tisícoch dolárov, jeho pravá hodnota je pre neho nevyčísliteľná.