"To už nemusím zápasiť?" - čudoval sa Semír Pepic po tom, čo v druhom včerajšom súboji udržal na zemi povinných 25 sekúnd Nemca Heyera. Stopätnásťkilový Pepic vôbec nevedel, že na postup medzi najlepších štyroch stačia v "absolútke" dve víťazstvá. To prvé s Poliakom Kwiecinským sa nerodilo ľahko, Nemca však vyškolil vo veľkom štýle. Ten sa ako prvý pokúšal nasadiť držanie, Pepic ho však premostil, aby prekvapeného súpera na zemi dorazil. Po štvrtku druhé Semirovo semifinále, dva dni ako z rozprávky. "Krásny pocit. Po všetkých tých rokoch, keď sa mi nedarilo presadiť. Dokázal som, že žiadna prehratá Európa neboli vyhodené peniaze," prerývaným dychom vyrážal z hrdla spotený banskobystrický džudista. Ešte vo štvrtok večer nevedel, či nastúpi aj v absolútke. "Bál som sa riskovať zranenie, proti omnoho ťažším borcom sa vám to ľahko prihodí, ale žreb bol prijateľný, a tak som to skúsil." A na svete je druhé semifinále i nabitý víkendový program. "Estónec v sobotňajšom súboji nad sto kilo bude oddýchnutejší, ale trúfam si po oba dni. Myslím, že fyzicky to zvládnem. Tataroglu v nedeľu, to bude iná káva, veď má o 35 kilo viac. Ale nebojím sa ho." Hodinu predtým potešil Slovensko rovnakým kúskom Matuszek. "Tak ďaleko som sa ešte nikdy nedostal," tešil sa Marek. Najmä prvý zápas s Juhoslovanom ho stál veľa síl. "Sám som si to kazil, ešte šťastie, že som postúpil, Popov v druhom kole bol prijateľnejší súper a Sommerville, to bol opäť boj. Vedel som, že nesmiem spraviť chybu," opisoval súboje Matuszek. Na medailu zatiaľ nemyslí, prechod do vyššej kategórie by však mohol byť jeho výhodou. "Keď som zápasil v šesťdesiatke, musel som zhadzovať a ak som aj postúpil do ďalších bojov, potom už nemal síl. Teraz som v šesťdesiatšestke, nič podobné ma nečaká a to by mohlo byť v nedeľu moje plus. Nervózny nie som, len sa mi asi v sobotu v noci bude ťažko zaspávať."
RASTISLAV HRÍBIK
